V zápise do kroniky dve časti podnadpisu vymeníme, pretože chronologicky je správne najskôr DOD, potom oslava výročia. Každé otváranie dverí je spojené s prípravami , pretože, kto otvára dvere s pozývateľským gestom, asi vie, prečo to robí, asi niečo chce, a keď niečo chce, nech sa ukáže! , Každý návštevník školy chce v dokorán otvorenej triede, učebni či dielni vidieť, počuť, urobiť, vyskúšať či ochutnať niečo zaujímavé, je jedno, čo, len zaujímavé, pretože to, že sa tu niekto dennodenne učí a plní učebné plány, má každý „doma“, to reputácii školy skôr uškodí. Nemyslím, že niekto odchádzal z našej otvorenej školy sklamaný (to nie je fráza), pretože sme (to som presvedčený) ponúkli niečo nevšedné. Kultúrny program, aký nepatrí na DOD, ale na poriadnu oslavu. No a kto aspoň trošičku tuší, čo príprava takého takmer hodinového programu vyžaduje, pochopí, prečo sme termín otvárania dverí posunuli na deň osláv 40. výročia založenia SPŠO. Dopoludňajšie predstaveniaboli vlastne generálkou na podvečerný oficiálny program, pre každého žiaka ZŠ ,dúfam, nevšedný a inšpiratívny zážitok, pre našu školu dosť trúfalá výzva. Nikoho z návštevníkov DOD predsa nezaujíma, že večer máme nejakú oslavu. Sú tu teraz, a teraz sa treba ukázať. Poldeň plný tvorivého pohybu, v hlavách napätie predošlých nácvikov a vedomie, čo všetko ešte príde večer! Malá pravdepodobnosť, že sa všetko stihne, veľké riziko nepríjemností – hustá atmosféra, krásna práca!