Tvorivý zápal je to kľúčové, čo prácu v škole z rutinného plnenia povinností mení na niečo, čo nás skutočne obohacuje, umožňuje osobnostný posun. Mám na mysli žiakov i učiteľov. Práve reciprocita ešte umocňuje hodnotu tvorivého procesu. To všetko sme dlhodobo zažívali počas prípravy divadelného predstavenia Portrét Doriana Graya so žiakmi rôznych odborov. Išlo o adaptáciu románovej predlohy Oskara Wilda do podoby pantomímy. Predstavenie sme predtým využili ako súčasť programu osláv storočnice školy, teraz ako súťažné vystúpenie na 29. ročníku festivalu záujmovo-umeleckej činnosti sluchovo postihnutých detí a mládeže v Bratislave.
Od 4. do 7. mája sme absolvovali javiskové skúšky (vlastné aj skúšky iných súborov) so všetkými drobnými aj väčšími úskaliami, ktoré prináša realizácia divadelného predstavenia na veľkom javisku, benefičný koncert nabitý naozaj profesionálnymi varietnými číslami, sprievodný program, súťažné vystúpenie, konfrontácie so žiakmi iných škôl, debaty o divadle aj o úplne iných veciach, situácie, ktoré v škole jednoducho zažiť nemožno. Napríklad májový Slavín vo večernom bezvetrí pod obrovským mesiacom v splne alebo „krížovú cestu“ zo ZOO na Drotársku ulicu v časovej tiesni. A hoci nie sme stotožnení s pohľadom poroty na predvedené výkony, naše tretie miesto berieme s nadhľadom, vysoko hodnotíme ocenenie Patrika Mesároša za najlepší individuálny výkon v kategórii a pri konečnom sumári prežitého sme sa zhodli, že sa vec oplatila, že aj keď o skutočnom rozsahu námahy a úsilia, ktoré realizácia takejto divadelnej formy vyžaduje, budeme ťažko niekoho presviedčať, asi to urobíme znova, keď bude príležitosť.
Pridaná hodnota pre učiteľa – stretnutie s bývalými študentmi, s tými, čo sa s vami vystískajú a hrdo sa hlásia k svojej strednej škole.
OD
