DJGT vo Zvolene 19. 4. 2016
Variácie na štúrovskú strunu. Melódia donekonečna prehrávaná v najrôznejších úpravách sa nevyhnutne obohrá, nech je akokoľvek kvalitná. Tentokrát je to inak. Vyberme len základný motív a zahrajme ho jednoducho, čisto, s použitím pôvodných nástrojov.
Hra o Štúrovi musí byť práve taká, bez pátosu, moralizovania, didaktického kŕča a hlavne bez snahy prepašovať do hry fraškovitú zábavu a dramatický spád. Život ľudí ako Štúr taký jednoducho nebol (hoci zažil a urobil dosť na desať iných životov), dnešný mladý človek má vidieť v životopisnej hre nie priestor na zopakovanie nudného učiva z iného sveta, ale čo človek z rovnakého mäsa a kostí musel prekonať a hlavne obetovať, len preto, že mal rád svoj národ.
V hre Orol tatranský sme videli sled obrázkov zo Štúrovho bezútešného hrboľatého životného boja, vo vzťahoch so ženami vyznel (správne) skôr ako obeť svojho údelu než hrdina povznesený nad drobnosti tohto sveta. Herci hrali, neprepínali. Ľudské, uveriteľné, jednoduché. Aj defilé postáv na úvod aj v závere je v študentskom predstavení vhodné na pochopenie stavby diela.
OD
