24. 11. 2022 – Zvolen
Po dlhej dobe sa nám podarilo navštíviť Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene, čo lepšie si možno želať ako Tajovského hru, klasiku, využiteľnú na hodinách literatúry, smerom k maturitám, všeobecne obľúbenú, známu, x-krát spracovanú (televízna inscenácia z roku 1967 nasadila latku asi príliš vysoko, z toho plynú kritické pohľady upreté na moderné či aktualizujúce spracovania predlohy v mnohorakých podobách až podnes), takže očakávanie o to väčšie, že možno hodnotiť poznané a porovnávať s už overenou podobou spracovania predlohy.
No a to je ten problém. Hra je už toľkokrát aktualizovaná, že sa stráca pôvodný zámer a atmosféra diela. Sme v realizme (dokonca na to upozornia v didaktickom vstupe na úvod sami herci), ale od prvého výstupu sledujeme vlastne jarmočnú frašku. Potom prídu vážne momenty a … už im (hercom ani tým dejovým prvkom) vlastne divák neverí, už chce vidieť niečo zábavné a osviežujúce, jednoduché a dynamické. Škoda tých dobrých hereckých výkonov, akoby nimi niekto plytval. Neviem, či toto chcel Tajovský, ale keď učiteľ preberá Ženský zákon, posolstvo hry sotva sprostredkuje týmto predstavením. Neviem, či sa so žiakmi môžeme rozprávať o Tajovského pohľade na rodinné peripetie podhorskej dediny na prelome 19. a 20. storočia. Ženský zákon je tu v podstate stále, možno v iných farbách, ale je. Po tomto predstavení… neviem.
OD
