Hodnota historicky významných lokalít je pre bežného človeka priamoúmerná rozsahu poznatkov, ktoré má. Takže čím viac vopred viem, tým pôsobivejšie, ak nič neviem, v podstate obdivujem preto, lebo to robia všetci, ale sú to len múry, oltáre a maľby na stenách, pekný parčík a sochy, čím väčšie, tým skôr si zapamätám.
Na Nitrianskom hrade to funguje dokonale. Dnes je to pekné miesto odrezané od rušného moderného mesta, s nádychom histórie a rozjímavého pokoja, ale všetko je oveľa silnejšie, keď si uvedomíme, že spodná časť hradobných múrov je z veľkomoravských čias, že tu niekde (nie je to dnešná katedrála) stála najstaršia známa kresťanská sakrálna stavba na Slovensku, žil tu Pribina, biskupstvo tu sídlilo už v roku 880, tu niekde pripravoval Svätopluk odstránenie Rastislava, tu žil sv. Bystrík z Väčšej legendy o sv. Gerardovi, tu bolo sídlo diecézy, ktorú si netrúfol zrušiť Štefan I. po znovuzískaní územia od Poliakov, tu bolo centrum Nitrianskeho vojvodstva … Je toho dosť, nie všetko dodnes viditeľné, ale genius loci funguje. To prepojenie prvkov rôznych období je asi najpôsobivejšie. Tí vnímavejší sa pokochajú unikátnou renesančnou bránou, bastiónmi, nevšednou kompozíciou chrámového trojhradia, a hlavne vzácnou nedávno odkrytou gotickou freskou smrti a korunovania Panny Márie spolu s obnaženým románskym murivom. O výhľadoch škoda hovoriť, všetky sú výrečným potvrdením významu tohto miesta.
My sme sa na dejepise celkom slušne pripravili, takže veríme, že informácie o árone škvrnitom, ktorý rastie na dvore biskupského paláca, nebudú to podstatné, čo si zapamätáme. Hoci vegetačné obdobie árona je plné zaujímavých zvratov.
OD
