18. ročník kampane Červené stužky vyvrcholil u nás posledný novembrový týždeň.
V utorok 26. novembra sme absolvovali prednášku s besedou na tému AIDS/HIV, ktorú si pre nás pripravila pani Malatincová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom. Prednáška nás naozaj veľmi zaujala, čo dokazuje aj fakt, že sme zabudli na fotenie.
V piatok 29. novembra žiaci 3.S rozdali vlastnoručne vyrobené červené stužky žiakom a zamestnancom našej SOŠ a gymnázia, aby sme si všetci spoločne pripomenuli 1. december – Svetový deň boja proti chorobe AIDS.
OJ
tohtoroční dobrovoľníci z 3.Svýroba červených stužiek
Sychravý studený novembrový deň je celkom vhodný termín na exkurziu do Múzea SNP v Banskej Bystrici. Nielen pre autenticitu pocitov v období, kedy povstalci čelili prechodu z fázy organizovaného boja s centrálnym velením do fázy rozptýlených ústupových bojov na vlastnú päsť v malých izolovaných a zle vyzbrojených skupinách v čase predčasne prichádzajúcej zimy.
V učebnom pláne totiž práve prebraté učivo umožní žiakom zorientovať sa v informáciách, ktoré im bohaté zbierky autentických exponátov a podrobný výklad sprievodcu ponúkajú. Preniknú tak hlbšie do súvislostí zdanlivo chaotických okolností mimoriadne dôležitého ozbrojeného vystúpenia časti obyvateľov vojnovej Slovenskej republiky a lepšie potom pochopia, prečo a ako sa situácia v povojnovej ČSR vyvinula práve tak. Šedivá prepolená hruda betónu ukrýva naozaj bohatý fond (chýbali len uniformy jednotiek SS a viac informácií o pamätných miestach nacistických represií v zimnom období po ústupe povstania do hôr).
Žiaci SOŠ ukázali prekvapivo slušný prehľad v oblasti bojovej techniky a výzbroje, gymnazisti čo-to vylovili z pamäti, celkovo veľmi užitočná exkurzia napriek štyridsaťminútovému meškaniu osobáku zo Zvolena.
Myslíme si, že plánovaná jarná návšteva Kališťa v donovalských kopcoch bude mať na čo nadviazať.
V pondelok 23. 09. 2024 sme využili pekné slnečné počasie na zrealizovanie účelového cvičenia pre prvý a druhý ročník OU a SOŠ. Cieľom bolo formovať vzťah žiakov k turistike a poskytnúť im potrebné teoretické vedomosti a praktické zručnosti v oblasti topografie a prvej pomoci. Žiaci si odniesli nové poznatky a veľa zážitkov.
… splnilo svoj účel. Absolvovali sme pohyb a pobyt v prírode, pracovali s buzolou, určovali svetové strany, strieľali zo vzduchovky, hádzali granátom na cieľ. Zasúťažili sme si a najlepší dostali malú odmenu.
Ak sa exkurzia súvisiaca s národnou históriou, jazykom, kultúrou, jednoducho s nehmotným základom všetkého toho hmotného, čo nás pohlcuje čoraz viac, realizuje opakovane, cieľ je jasný – jedno-dve pamätné miesta, nejaký výklad (nie vždy je jasné, čo si vlastne máme uvedomiť), nejaké obrázky, predmety, pár fotiek a potom voľno – obchody, veľa obchodov. A tak sa zákonite začnete pýtať, či to má celé význam.
V Martine sa akoby stále zväčšovala vzdialenosť medzi významom matice, memoranda, divadla, múzeí, spolkov, časopisov, protestov, porád… a chápaním národnej identity, jazyka, tradícií dnešnej spoločnosti. Ešte šťastie, že stále funguje akési genius loci (čaro miesta). To dostane aspoň trochu vnímavého človeka do stavu, keď pociťuje niečo ako rešpekt k tomu, čo počuje a vidí, v lepšom prípade potrebu pochopiť, čo tí ľudia na týchto miestach také výnimočné vôbec urobili. Ak sa potom dostaneme čo len kúsok od učebnicových fráz k dielu, udalosti, súvislosti, je to dobré. Do Martina sme cestovali tak komplikovane, že človek má pocit, že cestovné poriadky sú na to, aby sa na exkurzie nechodilo. Popoludňajšia cesta vlakom z Martina s davom turčianskych vidieckych študentov je tiež silným zážitkom. Keďže je Martin skutočne silný historicko-kultúrny koncentrát v unikátnom prírodnom prostredí, ako cieľ školskej exkurzie sa nemôže nevyplatiť.
OD
Študentský postreh
„Aj keď som počul o Martine ako o obyčajnom a zatuchnutom mieste, už ho tak nevidím. Národný cintorín je ako strom nad mestom, každý jeho lístok je osobnosť. A stará Matica slovenská je koreňom, čo ten strom živí. Aspoň takto to vidím ja.“
Prvý májový víkend sa v Bratislave konal jubilejný 30. ročník festivalu ZUČ detí a mládeže so sluchovým postihnutím, ktorý organizuje Nadácia Vlada Kulíška Počuť srdcom.
Naše súťažné trio (dvaja herci a jeden technik) bolo pri tom, vlastne v tom a napokon aj v popredí toho všetkého s dvomi etudami – krátkymi scénami s príbehovým rámcom s pointou. Obe boli o svetoch , ktoré si vytvárame, ani o tom nevieme, a sme veľmi prekvapení, keď sa z toho nášho malého sveta nedá vyjsť von, už len pozeráme, ako sa všetko vzďaľuje a zmenšuje. Len mydlové bubliny v rukách umelca sa spoja, tam sa to dá, a práve to sme urobili v jednej z etúd. Celé umenie je o momente, kedy sa z boľavého nácviku stáva tvorivý proces, kde sa každý detail prejaví v konečnom tvare. Do tohto momentu sme dospeli (bolo to tesné, asi dva dni pred odchodom), – dôkazom je situácia, keď sme pod tlakom technických problémov nestihli nácvik programu na veľkom javisku a spontánne sme sa stretli v zákulisí, ako na čítačke v divadle sme všetko do najmenšieho detailu prešli a vedeli sme, že to bude správne, nie dobre v zmysle nácviku, správne v zmysle myšlienky. O hodnote skúseností v oblasti realizácie programu na veľkom javisku v spolupráci s profesionálnymi technikmi netreba hovoriť.
Sprievodný program bol bohatý a rôznorodý, niet čo ľutovať, snáď len to, že takáto dlhodobá práca je na „jedno použitie“, že nemáme možnosti konfrontácie s inými strednými školami.
17. ročník celoslovenskej kampane Červené stužky vyvrcholil aj na našej škole rozdávaním vlastnoručne vyrobených stužiek dnes 1. decembra v rámci Svetového dňa boja proti AIDS. Úlohy rozdávať stužky a informovať o kampani všetkých žiakov školy sa veľmi šikovne zhostila trieda 2. S.
O účinnosti plávania z hľadiska motoriky, koordinácie, kondície, svalovej činnosti, držania tela, rehabilitácie, dýchania … netreba hovoriť, neexistuje asi univerzálnejšia pohybová aktivita (v porovnaní s behom zapája viac svalových partií a nezaťažuje kĺby). Súčasťou vzdelávania a výchovy sú isté pohybové zručnosti, ktoré sú jednoducho nevyhnutné – ktorý neplavec nezažil aspoň raz v živote trápny slalom výhovoriek, keď nechcel či nemohol priznať svoju kompromitujúcu „diagnózu“ (ktorá býva, žiaľ, dedičná). Aj by sa naučil, ale nejako ho nikto neučil a potom nebolo s kým a potom už bolo neskoro.
Aj vďaka finančnej pomoci Deaflympijského výboru Slovenska sme v dňoch 14. – 16. 11. 2023 absolvovali so žiakmi SOŠ a gymnázia plavecký výcvik – ako preventívne opatrenie pred sebaponižovaním počas letných dovoleniek, či kurz poznania rozdielov medzi „plávaním“ ako prostriedkom záchrany pred nebezpečenstvami vodného prostredia a kontrolovaným športovým pohybom. Tento rozdiel väčšina ľudí nikdy nespozná, ale je dôležité aspoň o ňom vedieť z vlastnej skúsenosti. Príjemne nás prekvapili plavecké podmienky na Mestskej krytej plavárni v Žiari nad Hronom, možno aj preto sme sa všetci niekam posunuli (paradoxne najviac tí, ktorí mali pocit, že už plávať vedia).
V septembri sa aj naša škola prihlásila do projektu Krókus/Šafran, ktorý začal v roku 2005 ako írska iniciatíva a dodnes sa rozšíril do dvanástich štátov. Na Slovensku ho zastrešuje SNM – Múzeum židovskej kultúry v Bratislave. V októbri sme dostali zásielku s cibuľkami žltých krókusov a inštrukcie k realizácii projektu.
Sadením žltých krókusov si pripomíname všetky deti, ktoré zahynuli počas holokaustu a dúfame, že sa na ne nikdy nezabudne.
Väčšinu z dvadsiatich cibuliek sme zasadili do záhonu na školskom dvore, ale pár sme si nechali aj na zasadenie do kvetináča, pre istotu 🙂
