Zdôrazňujeme to pri každej vhodnej príležitosti, teraz opäť- exkurzie treba plánovať dôkladne, nielen vybrať miesto, zvoliť trasu a časový harmonogram. Ak ide o prírodné prostredie a historický objekt, ktorý kontrastuje s priemyselnou zónou okolitej mestskej výstavby, niet nič lepšie, ako prísť na miesto určenia- hlavne ak ide o vyvýšené miesto- ráno. Ale nie príliš skoro, to by bola všade ešte ranná hmla a dojem by bol príliš surový – holé chladné kamene, otvorené bezútešné temeno kopca…
Ani príliš neskoro, pretože čaro nášho miesta sa vždy rozplynie spolu s rannou hmlou. Možno to znie trochu pateticky, ale skúste sa trafiť do momentu, kedy sa po výstupe serpentínovým chodníkom na kopec pomaly dvíha nepríjemná zvolenská ranná hmla, ale ešte stále je pod vami, keď ešte mesto nevidieť, ale temeno kopca sa už prehrieva jesenným (jesenné je najkrajšie) slnkom. Len takto precítite dokonale majestátnosť tohto miesta, hoci sú to len čiastočne rekonštruované ruiny s boľavými zásahmi do ,,pôvodného“ lesného porastu, nevyhnutnosť ktorých pochopí každý, kto sa aspoň povrchne zoznámi s históriou tohto miesta. A tá je skutočne veľkolepá, naozaj. Niektorí sme o nej vedeli už dávno, ale informácie sa získavali ťažko a chýbali obrazové rekonštrukcie, infotabule na mieste. Museli sme si posadať pod bránu (ešte pod mohutné stromy) a čítať si článok z Historickej revue. Teraz je to iné. Čakali sme trpezlivo na správny moment a ten prišiel 5. októbra 2011. Bol to jeden z posledných krásnych letno- jesenných dní pred prudkým ochladením, jednoducho krása. Pustý hrad naozaj stojí za návštevu.
Chcem vedieť viac