Prvý májový víkend sa v Bratislave konal jubilejný 30. ročník festivalu ZUČ detí a mládeže so sluchovým postihnutím, ktorý organizuje Nadácia Vlada Kulíška Počuť srdcom.
Naše súťažné trio (dvaja herci a jeden technik) bolo pri tom, vlastne v tom a napokon aj v popredí toho všetkého s dvomi etudami – krátkymi scénami s príbehovým rámcom s pointou. Obe boli o svetoch , ktoré si vytvárame, ani o tom nevieme, a sme veľmi prekvapení, keď sa z toho nášho malého sveta nedá vyjsť von, už len pozeráme, ako sa všetko vzďaľuje a zmenšuje. Len mydlové bubliny v rukách umelca sa spoja, tam sa to dá, a práve to sme urobili v jednej z etúd. Celé umenie je o momente, kedy sa z boľavého nácviku stáva tvorivý proces, kde sa každý detail prejaví v konečnom tvare. Do tohto momentu sme dospeli (bolo to tesné, asi dva dni pred odchodom), – dôkazom je situácia, keď sme pod tlakom technických problémov nestihli nácvik programu na veľkom javisku a spontánne sme sa stretli v zákulisí, ako na čítačke v divadle sme všetko do najmenšieho detailu prešli a vedeli sme, že to bude správne, nie dobre v zmysle nácviku, správne v zmysle myšlienky. O hodnote skúseností v oblasti realizácie programu na veľkom javisku v spolupráci s profesionálnymi technikmi netreba hovoriť.
Sprievodný program bol bohatý a rôznorodý, niet čo ľutovať, snáď len to, že takáto dlhodobá práca je na „jedno použitie“, že nemáme možnosti konfrontácie s inými strednými školami.
OD
