Staré zlaté časy už musia byť poriadne frustrované z toho, že si nimi pretiera ústa každý a stále, takže dnes už nikto nevidí, že sú ukuté z obyčajnej poctivej ocele, ktorá sa len ligoce ako Budhov palec na nohe od neustáleho zbožného olizovania. Pre niekoho ešte nevynašli dosť ušľachtilý kov na kováčsky „majsterštyk“, niekto si vyklepká malé dielko aj z hrdzavého klinca.
Takto vidiac súvislosti, hovorím, že nie je nič lepšie, ako uzavrieť školský rok nejakým športom a potom dobrým jedlom a pivom. Striedmosť a miera. Ochota venovať ľuďom, s ktorými komunikovať musím, denne, kus svojho času a pozornosti, pretože chcem, aspoň raz. Taký dvojboj, aký sme absolvovali tento rok – športový poldeň na Skalke (1. 7. 2016, bedminton, bowling, sauna, bazén, posilňovňa, korčule …) a potom guľáš na školskom dvore (6. 7. 2016, medený kotol, riaditeľova taktovka, vzduchovka, luk, šípky, loptové hry a Májikov pivný servis …), je tá pravá vyvážená dávka všetkých ingrediencií, z ktorých sa zvyknú rodiť najskôr dobré tradície, potom aj staré dobré časy. Len musíme dodržať postup, kuť či variť s láskou a trpezlivo. Ako sme skonštatovali (pivom do stavu osvietenia čiastočne privedení): „Takéto neuvaríš doma na sporáku“.
OD
