Červené stužky sú symbolom a názvom celoslovenskej kampane boja proti AIDS.
Do 11. ročníka sa prihlásila aj naša škola. Od septembra do 1. decembra nás čaká množstvo zaujímavých aktivít.
sep 25
jún 09
7. 6. 2017
Dolný Tekov je magický kraj, tento pohľad je podmienený množstvom pamiatok, ktoré na vás vyskakujú z celostránkových ilustrácií každej významnej encyklopédie o našich dejinách. Všetci ich poznáme, máme ich v oku, ale nevieme ich zaradiť. Pritom je Tekov kraj, ktorého župné hranice historicky siahali až k nám. Tu niekde – v dolnom Pohroní, písal cisár Marcus Aurélius svoje slávne Hovory k sebe samému, tu, presne v kaštieli v Topoľčiankach, vznikli ďalšie slávne hovory – Hovory s T.G. M. To M. je Masaryk,(„Tá fúzatá socha, čo si sa s ňou fotila v tej oválnej sále, čo tam bolo tak príjemne chladno…“ „Jááj, už viéém!“ ) spracované spisovateľom Karlom Čapkom počas návštev prezidentovho letoviska. A kaštieľ je presne taký ako vtedy, krásne interiéry, intarzovaný nábytok (stolári by vraj vedeli urobiť lepší), porcelánové súpravy, zbrane, obrazy, park, krásne miesto, akoby predurčené na nejaké hovory… Ale súčasný život je tak veľmi vzdialený od týchto miest, že musíte chvíľu (lepšie niekoľko chvíľ) putovať, aby ste hlavou a vlastne celým telom dokázali prijať čaro tohto kraja. Nedávno sme sa s pánom kaplanom Colotkom zhodli, že púť je o putovaní, nie pobyte na pútnickom mieste. Nič lepšie ako vyjsť si na hrad Gýmeš – dosť dlhá cesta na prípravu hlavy, krásny výhľad, rozpoznateľné prvky rôznych stavebných období, pohnuté osudy miesta, teda možnosti odpovedať, ak sa chcete niečo opýtať.
Viac sme nestihli, hoci je čo pozerať, je čo spoznať, pokojne nám to vydá na nejakú ďalšiu exkurziu do tejto blízkej (necelá hodinka pokojnou jazdou) a súčasne vzdialenej klenotnice našej histórie, bežne označovanej ako kolíska krajiny.
OD
feb 09
30. 1. – 3. 2. 2017
S kamarátmi a učiteľmi sme sa chystali na lyžiarsky výcvik. Netrpezlivo sme čakali, až nastane ten deň, keď sa vyberieme do Jasenskej doliny, kde boli naši spolužiaci už minulý rok, a veľmi sa im tam páčilo. Cesta bola zábavná, typická zima s mrazom, bielymi kopcami naokolo, a hlavne s ľuďmi, ktorí boli v robote alebo mali zjavne nejaké starosti. Keď sa zapichnete do doliny, je to iný svet, cítite divočinu, prírodu celkom blízko. Boli sme nadšení, koľko snehu vidíme. Minulý rok to bolo iné, okrem zjazdoviek blato a voda. Teraz sa dalo na lyžiach prejsť z chaty až na zjazdovku. Po príchode sme sa hneď ubytovali, nie je to žiadny luxus, ale útulné, celé naše a takmer pod vlekom. Kým sme čakali na obed, boli sme si prezrieť okolie, nasať pravý horský vzduch, ticho pohodu a les. Po prechádzke sme išli na obed, ktorý bol výborný, a po obede sme si obuli konečne lyže, aby sme preverili svoje schopnosti. Najkrajšie bolo to, že sme z dverí reštaurácie mohli skočiť rovno na lyže, všetky ostatné kurzy museli šliapať dlho a zakaždým, kým my sme si už užívali zjazdovku. Po dobrej lyžovačke bola vždy sprcha, a potom sme s učiteľmi po celom dni prekecali niekoľko hodín pri kartách, takže spať sme išli neskoro a ochotne. A takto to išlo až do piatku. Poniektorí z nás zažili veľa pádov, ale to k tomu patrí, hlavne že sme to všetci zvládli v zdraví. Počas lyžiarskeho sme zažili kopec zábavy. Všetci sme sa spolu viac zblížili a zocelili svoje priateľstvá . Sme bohatší o veľa zážitkov, ktoré ostanú naozaj niekde hlboko a dlho. Hovorí sa, že niečo takéto zažijete len raz, je to pravda.
Mládež, oplatí sa ísť na lyžiarsky!
Filip a Jakub
dec 12
Niekoľko týždňov prípravy na súťaž – študovanie materiálov. V piatok 9. 12. 2016 odchod do Bratislavy. Toto všetko predchádzalo súťaži, ktorá sa konala 10. decembra 2016 v Spojenej škole internátnej pre žiakov so SP na Hrdličkovej ulici v Bratislave. Usporiadateľom súťaže bol Deaflympijský výbor Slovenska.
Za našu školu sa jej zúčastnili dvaja sluchovo postihnutí žiaci /dvojčlenné družstvo/ – Dominika Paľová – 5. TIS a Ervín Puža – 4. S, tak ako to požadoval usporiadateľ. Súťažili štyri dvojčlenné družstvá /bolo pozvaných 10/, žiaľ neprišli. V prvom kole si žiaci ťahali 12 otázok, na ktoré odpovedali. Do druhého kola, ktoré malo 7 otázok, postúpili už len 3 družstvá. Po druhom kole bola remíza medzi žiakmi našej školy a žiakmi Spojenej školy internátnej pre žiakov so SP z Bratislavy, a preto sa pristúpilo k rozstrelu, v ktorom naši žiaci po druhej otázke dosiahli viacej bodov. Môžeme povedať, že všetky otázky /bolo ich 21/ naši žiaci zodpovedali správne.
Výsledok súťaže? Naši žiaci obsadili krásne prvé miesto. Boli odmenení diplomami, pohárom, medailami a každý súťažiaci dostal aj poukážku v hodnote 50€ na nákup športových potrieb v obchode Sportisimo.sk. Aj takouto formou sa žiaci obohatili o množstvo poznatkov z histórie olympijských hier, histórie Svetových hier nepočujúcich a Deaflympiády a dopingu v športe.
Srdečne gratulujeme!
TA
dec 08
Snehová fujavica, veľké vločky padajúce na naše vymrznuté líca, mínusová teplota, to všetko umocnilo náš zážitok z exkurzie v Osvienčime a Brezinke. Všetko sa začalo 6. decembra 2016 o šiestej hodine ráno, kedy nás autobus vyzdvihol pred bránou našej školy. Cesta prebehla hladko, napriek snehovým vločkám, ktoré sprevádzali náš autobus v Poľsku.
Keď sme dorazili do Auswitzu /Osvienčim/, tak nás už čakali milé poľské sprievodkyne dobre hovoriace po slovensky. Rozdelili sme sa do dvoch skupín. Najskôr sme museli všetci prejsť prísnou bezpečnostnou kontrolou, veľmi podobnou na letiskách, potom sme si zobrali slúchadlá, aby sme dobre počuli pútavý výklad našej pani sprievodkyne. Menšia skupina na čele s pani učiteľkou Turčanovou trpezlivo tlmočiacou všetky zaujímavé, pravdivé až mrazivé historické fakty nepočujúcim žiakom, sa na prehliadku vydala ako druhá.
Prešli sme niekoľko barakov /bývalých vojenských kasární/, prečítali sme si kruté informácie o genocíde, videli sme smutné fotografie zachytávajúce osudy ľudí, ktorí boli súčasťou masakrovania a vypočuli sme si pravdivé príbehy viažuce sa k Osvienčimu. Hádam najkrutejší príbeh sa viazal k spaľovni, kde museli pracovať sami väzni a mnohokrát posielať na smrť svojich priateľov a rodinu.
Exkurziu sme ukončili v Brezinke, ktorá svojou rozlohou a krutými podmienkami ešte viac umocnila náš dojem z Auschwitzu /Osvienčim/. Ocitli sme sa v drevených barakoch, kde v neľudských podmienkach a dokonca vo väčších mrazoch ako počas nášho výletu, žili tisíce väzňov za vysokým elektrickým plotom dúfajúc v zázrak. Stáli sme na koľajniciach smrti, ktoré sem priviezli vo vozňoch vlakov státisíce Židov, Rómov a ľudí iných národov a národností.
Posolstvo Osvienčimu nám je po autentickej prehliadke jasné. Všetci by sme mali poznať krutú históriu a mali by sme sa snažiť, aby sa nič podobné už nikdy nezopakovalo.
TA
jún 15
14. 6. 2016
Sú veci, ktoré môžete vnímať opäť a opäť, bez obáv, že vás budú nudiť, že vám už nemajú čo ponúknuť okrem oživenia spomienok alebo bezbolestného odžitia niekoľkých hodín. Napríklad starý film, ak je dobrý, môžete ho vidieť stýkrát, a určite vás prekvapí niečím, čo ste doteraz prehliadali. Takým filmom je Banská Štiavnica. Už jeho pôvodná verzia bola výborná, hoci bez farieb a s poškodeným celuloidom, teraz však prešiel digitálnou úpravou, pridali sa farby a výsledok je možno až príliš pekný. Ešteže je v Štiavnici stále niekoľko domov – ruín, ktoré zachovávajú mestu tradičnú patinu. Dlhé roky bol dojem z mesta naštrbený aj schátranou dominantou – Starým zámkom. Dnes je to miesto nielen s krásnym výhľadom na mesto a okolie, ale aj s mnohými zaujímavými architektonickými prvkami rôznych vývojových etáp celého areálu. Z kostolnej veže ďalekohľadom dobre vidieť, ako sa krásne posúvajú rekonštrukčné práce na unikátnej štiavnickej kalvárii, celý komplex je veľmi zložitý a premyslený, cit pre využitie prírodného prostredia pochopí človek až pred trojicou ukrižovaných v Hornom kostole. Je to ako so všetkým, môžete si urobiť pár fotiek, uznať, že je to pekné, farebné, je to príjemné a jednoduché. Ale až keď si dáte tú námahu a odhalíte podstatu symboliky celej kalvárie (čo nie je vôbec jednoduché), precítite čaro tohto miesta. Ako pri každom dobrom diele, treba sa s ním trochu potrápiť, venovať mu čas a myšlienky, vtedy je to zážitok. Tento film sa dá pozerať, opäť.
OD
máj 10
Dňa 9. mája 2016 sa žiaci 4. TIS, 3. KCH, 3. S zúčastnili súdneho pojednávania na Okresnom súde v Žiari nad Hronom. Súčasťou učiva štátneho vzdelávacieho programu sú aj orgány ochrany práva – polícia, prokuratúra, súdy, advokácia, notárstvo. Osobná účasť žiakov na súdnom pojednávaní je veľkým prínosom k rozšíreniu ich teoretických vedomostí.
TA
feb 12
Jasenská dolina 1. – 5. 2. 2016
Každý nemá tú možnosť niekam sa dostať zadarmo, niekam, kam by veľmi chcel ísť, ale nemá začo, alebo tam nemôžu ísť všetci z partie, a tak by kolektív nebol nikdy pokope. Nám sa to vďaka štátnemu príspevku podarilo. Dostali sme sa na lyžiarský výcvik do Jasenskej doliny. Celý týždeň sme netrpezlivo čakali na deň D, niektorí z nás dosiaľ nič podobné nezažili. Cesta autobusom prebiehala veselo a chlapci si radšej spievali, lebo počas dobrej cesty sa má spievať, a okolité lesy a polia bez stopy snehu príliš na lyže nevyzerali. Chata bola stará, ale mala domácku atmosféru a bolo v nej príjemne. Bolo vidieť, že aj učiteľom začínajú svietiť očká – v tejto retro atmosfére sa z nich opäť stávali dorastenci. Hneď v prvý deň sme sa vybrali na svah, kde každý ukázal svoje schopnosti. Niekomu to išlo dobre a niekomu nie. V piatok sme toto konštatovanie mohli upraviť na: Niekomu to išlo dobre a niekomu tiež. Chlapci sa celý týždeň usilovali nadviazať kontakt s dievčatami z druhej školy. Baby by aj boli, ale chlapci sa trochu hanbili (trochu dosť), a tak prvé kontakty prebehli až v stredu. Otvtedy to bol raj na snehu. Stravy bolo dostatok, v tomto ohľade nám nič nechýbalo. A čo je dôležité, počasie nám prialo. Každý večer sme si posedeli v príjemnej reštaurácii pri spoločnom rozhovore. Zaslúženou odmenou pre chlapcov bola sprcha. V utorok sme si urobili malú turistiku do dediny, nakoniec to bol jediný moment, kedy sme na dlhší čas vypli lyže. Spravili sme veľa fotiek, ktoré nám navždy budú pripomínať veselé chvíľe na lyžiarskom. Boli sme malá skupina dospelých ľudí, preto sme my ani učitelia nepociťovali tlak 30-členných družstiev z iných škôl, myslíme, že ostatné školy nám závideli pohodu a rodinnú atmosféru, v akej sme trávili celých päť dní. Všetci sa zhodneme na tom, že to bol jeden z naších najlepších zážitkov v živote. A také chvíle sa dajú zažiť iba raz.
študenti SPŠO
okt 23
Bratislava 20. 10. 2015
Možno sa niektorí pýtajú, čo nové sa už dá dozvedieť o Titanicu. Načo vyhodiť kopec peňazí? My sme sa presvedčili, že aj chronicky známa téma sa dá podať zaujímavo a pôsobivo.
Počas návštevy výstavy venovanej svojho času najväčšej transatlantickej lodi spoločnosti White Star Line sme dve hodiny veľmi intenzívne prežívali osudy jej 1318 cestujúcich a 910 členov posádky, veď pri vstupe na výstavu sme dostali „palubný lístok“ s menom a krátkym životným príbehom konkrétneho pasažiera. V jednotlivých miestnostiach sme sa oboznámili s udalosťami zo začiatku 20. storočia, mali sme možnosť zažiť atmosféru bohatstva i chudoby a nakuknúť do kajút bohatých pasažierov v 1. triede aj tých chudobnejších v 3. triede. Mohli sme sa dotknúť skutočného ľadovca, tak ako cestujúci a členovia posádky v osudnú noc 15. apríla 1912. Videli sme autentické exponáty získané z vraku potopenej lode počas ôsmich výskumných a záchranárskych expedícii, ktoré boli zrealizované od roku 1987 a dozvedeli sme sa všetky podrobnosti o osude a tragédii lode Titanic.
Zistili sme, že hoci tragédia tejto lode bola nesmierna, zďaleka to nebola jediná a najväčšia katastrofa v dejinách námornej dopravy. Dojmy z výstavy budú v nás ešte dlho rezonovať, bolo to skutočne silné.
2. TIS