Andrea Ondrejkova
Author's posts
sep 28
Exkurzia do Martina
Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice , Memorandové námestie, Národný cintorín
23. september 2015
Niekedy v polovici septembra začína odjakživa moja „matičná sezóna“, je to návyk zo študentských čias, kedy sme uprostred septembra vedeli, že treba niečo začať robiť, ale nevedeli sme čo a ako, takže sme kŕmili svedomie tým, že sme si národných dejateľov začali aspoň viac vážiť. V septembri som bol ochotný uznať, že urobili neskutočne veľa, hoci som ich motiváciu nie celkom chápal.
Dnes mi stačí, keď študenti sedia v Národnej dvorane literárneho múzea, pretože tam je iný svet. Veľké portréty Moyzesa a Kuzmányho, obrovský gobelín plný veľkomoravskej symboliky, dôstojné bronzové busty národovcov a ručne vyšívané matičné stanovy, to ostane niekde v hlave, nikdy sa mi nezunovali faksimile (presné napodobeniny) našich najstarších písomností, pôvodné vydania známych diel učebnicových autorov, ich bohato ilustrované životné súvislosti, osobné predmety, to všetko od staroveku po medzivojnové obdobie. Mám veľmi rád staré kresby matičnej budovy, neskutočne veľkolepej uprostred remeselníckych domkov, no hlavne fotografiu Martina z 20-tych rokov, na ktorej končí mesto lešením novostavby dnešnej budovy Matice slovenskej. Za ňou sú len lúky a polia. Je to len minútka od tej prvej(dnes stojí uprostred mesta), po ceste je nenápadné, no významom obrovské Memorandové námestie.
My sme pridali Národný cintorín s výkladom lektorky – klasickej martinskej „srdciarky“, na tomto mieste sa musí človek poddať niečomu, čo zvykneme nazývať národným cítením. Je matičná sezóna, niekoľko týždňov ešte potrvá, takže stihneme ešte (na podnet študentov) národné múzeum, skanzen a keď budú veľmi chcieť, niečo ešte vymyslíme. Martin je naozaj nevšedné miesto, len sme si zvykli veci prijímať akosi automaticky, bez otázok. Napríklad, o Matici slovenskej sa učíme, počúvame, ale čo to vlastne je, čo vlastne znamená slovo matica?
Ondrejka
sep 03
Počúvať srdcom
projekt na SOŠ a SPŠO pre žiakov so sluchovým postihnutím internátnej v Kremnici
Počúvať srdcom je názov projektu pre mobilitu pracovníkov v oblasti školského vzdelávania spolufinancovaný Európskou úniou v rámci programu Erasmus +. Naša škola dostala finančnú podporu pre štyroch učiteľov na dvojtýždňovú stáž v anglicky hovoriacej krajine. Prvá stáž v Londýne, ktorej sa zúčastnila učiteľka anglického jazyka Mgr. Marta Medzihradská, sa uskutočnila už v auguste 2014, druhá stáž v Scarborough, ktorej sa zúčastnili vyučujúce odborných a všeobecnovzdelávacích predmetov Ing. Ľubica Papšová, Mgr. Martina Skaličanová a Mgr. Andrea Ondrejková, sa zrealizovala v auguste 2015.
Prečo učiteľka anglického jazyka, je asi všetkým jasné, otáznejšia je možno účasť učiteliek odborných a všeobecnovzdelávacích predmetov na škole pre sluchovo postihnutých. Každá účastníčka projektu sa zúčastnila iného štruktúrovaného kurzu, prvý bol zameraný na využitie IKT na vyučovaní, na nové trendy, programy, spôsoby ako integrovať IKT do nášho odborného a veľmi špecifického vzdelávania, druhý kurz okrem rozšírenia jazykových zručností výrazne prispel k metodike výučby odborných predmetov a posledný vylepšil jazykové kompetencie učiteľa, čím sa otvorili dvere k novým zdrojom informácií a k spestreniu vyučovania žiakov. Bonusom je kultúrne a medzikultúrne obohatenie, ktoré prispeje k internacionalizácii našej školy, kontakty účastníčok kurzu budú použité na vytvorenie partnerstiev so školami v zahraničí.
Okrem šiestich hodín denne strávených na kurze sme absolvovali množstvo výletov do bližšieho či vzdialenejšieho okolia mesta Scarborough, zúčastnili sme sa zaujímavých sprievodných aktivít (divadelného predstavenia, koncertov), boli to naozaj dva týždne nabité pozitívnou energiou.
OJ
jún 26
Modrý Kameň, možno Čabraď
Exkurzia žiakov SOŠ pre ŽSPI v Kremnici
23.6. 2015
Každoročné historické exkurzie, na ktoré si na našej škole dosť potrpíme, sa plánujú čoraz ťažšie, pretože naplniť autobus žiakmi (navyše takými, čo sú ochotní vytvoriť si aspoň nejakú predstavu miest, kam sa pôjde a uvedomiť si, že je to síce zvláštne, ale nie všetko v živote je zadarmo) je veľká vec, na druhej strane, už dávno som nemal taký pocit zadosťučinenia už pred školou, keď sa ten autobus pohol skutočne plný aj vďaka finančnej pomoci občianskeho združenia Kresťanské centrum nepočujúcich na Slovensku (sprostredkovanej pánom kaplánom Colotkom). Keďže si nemôžeme povedať, že skúsme tento hrad, druhý nabudúce, spojili sme dve historicky zaujímavé a dostupné miesta, samozrejme, ak stihneme a nenaplnia sa škodoradostné predpovede všetkých meteorológov, ktoré označovali náš utorok na grafoch znázorňujúcich predpokladaný týždenný priebeh zrážok ako slabší infarkt.
Hont a Novohrad sú oblasti, ktoré si vychutná ktokoľvek aspoň trochu ochotný vnímať krajinu a prírodu. Len treba čím skôr zísť z hlavnej cesty, pretože to je naozaj iný svet. Zvlnená krajina pokrytá lesmi, pasienkami, lúkami a hlavne neuveriteľne úhľadnými osadami, dedinami a množstvom samôt, to je predohra, ktorá robí z Modrého Kameňa krásne miesto ešte skôr, než ho zbadáte. Barokovému kaštieľu síce chýba to správne čaro pôvodne zariadených hradných komnát, ale zubárska, hračkárska, a hlavne bábkoherecká expozícia zaujme asi každého. Kto chce predsa len trochu toho rytierskeho stredoveku, prejde sa po ruinách stredovekého hradu či v prízemí kaštieľa, kde je nová interaktívna expozícia o živote na stredovekom hrade.
A potom Čabraď. To treba zažiť. Je iné doviezť sa autobusom sto metrov pod hrad na parkovisko so stánkami, ako dobrých päť kilometrov odkráčať (zvláštne – stále dole kopcom) lesom, keď už autobus ostal akoby stratený uprostred polí, roztrúsených domov a lesov (nehovoriac o srnách, myšiakoch, kunách, líškach – všetko živé kusy, nie rozobraté na ceste). Zvyšky podhradia a krásne ruiny prekvapivo veľkého hradu (ešte stále sa dá rozoznať množstvo krásnych architektonických detailov) uprostred lesov, bez výhľadu na akúkoľvek rušivú stopu modernej doby, to treba zažiť. Keď potom žiaci navrhnú, nech si v škole o hradoch povieme viac, ochotne vybočím z tematického plánu a vrátim sa na tieto miesta opäť.
Ondrejka
apr 16
Bez vody to nepôjde!
Uvedomili si to aj žiaci 1.TIS, 2. S a 3.S a zapojili sa do projektu s rovnakým názvom v rámci Národného projektu Komprax.
Jeho realizácia prebiehala 16. apríla 2015 v okolí nášho mesta. Poldeň sme strávili naozaj užitočne. Vyčistili sme studničky, pramene, časť Bystrického potoka a ich okolie od rekreačného zariadenia Toliar až po záhradkársku oblasť pod Grobňou. Chlapci sa skutočne pochlapili a vybudovali malú kamennú hrádzu na mieste, kde sa z lesného prameňa sezónne valí voda, alebo je plytké koryto úplne vyschnuté. Vytvorením jazierka vznikla malá vodná plocha, akých je akútny nedostatok v lesnom prostredí
Prostredníctvom vlastného aktívneho prístupu sme všetci prispeli svojou troškou k ochrane vodných zdrojov, prehĺbil sa v nás pocit spoluzodpovednosti za životné prostredie.
Dúfame, že podobná akcia sa stane pravidelnou súčasťou jarných aktivít na našej škole.
realizačný tím malého projektu
okt 16
Perspektívy histórie
Žiaci sú ochotní ísť takmer kamkoľvek, len nech je to dopoludnia, nech sa nevrátime neskoro, nech neprší a… Toľko fakt platíme?! Takúto exkurziu ľahko oželieme, horšie je, ak ide o skutočný záujem, napríklad o históriu, a vy viete, že návšteva stredovekého hradu je ideálnym styčným bodom zaujímavých dejepisných tém , napríklad – stredoveká spoločnosť, historický vývoj osídlenia lokality, pomocné vedy historické, stavovské povstania (vždy mi príde trocha nevoľno, keď si pomyslím, koľko hradov zaniklo práve vtedy, ale to sem nepatrí). Ak navyše žiaci vedia, čo si majú všímať, hľadať a potom tvorivo využiť, inak počúvajú výklad (hrozí, že uvedú sprievodcu do rozpakov otázkami), inak fotia, inak sa bavia, inak pozerajú okolo seba.
máj 20
Posledné zvonenie
Prišiel deň, keď nás je opäť o niečo menej. Dňa 17. 5. 2013 sa uskutočnilo posledné zvonenie žiakov 5.G, 5.TIS, 2.NS.
Rozlúčka so žiakmi končiacich ročníkov prebehla v slávnostne upravenej triede č. 5. Po príhovore riaditeľa školy odovzdali triedni učitelia vysvedčenia a ocenili študentov s vynikajúcim prospechom a vzornou dochádzkou.
Po rozlúčke nasledovalo tradičné posledné zvonenie, ktorým sa žiaci definitívne rozlúčili s vyučovaním na našej škole, s učiteľmi a mladšími spolužiakmi. Pred sebou majú akademický týždeň.
Všetkým prajeme veľa úspechov nielen pri maturite, ale aj v ďalšom štúdiu či živote.
žiačky 4.G
dec 11
Stužková
Tak už aj my patríme k tým, ktorí si môžu povedať „Navždy sa zachová v pamäti stužková…“ 7. december už nikdy nebude pre nás len taký obyčajný deň. Toto by za bežných okolností znelo ako typická študentská fráza, no pre nás je stužková slávnosť skutočná skúška schopností, ochoty, tvorivosti aj empatie. Keď sa hovorí o stužkovej v bežnej gymnaziálnej triede s cca 30 kusmi, z ktorých 10 -12 sa štvorročnou študentskou každodennosťou prirodzene pretavilo do tvorivého jadra a ostatní automaticky (spoliehajúc sa na iniciatívu jadra) prijímajú pridelené úlohy , tak konflikty a prekážky neprekročia rámec malých pukajúcich bublín, ktoré prasknú vlastne samy, nanajvýš niekto vezme handru a utrie trochu mydlovej vody. Ale „iné kafe“ si dávate vtedy, ak sa s otázkou, či vôbec je možné stužkovú urobiť (so všetkým, čo k nej patrí), obrátite na jedného – rozpaky, potom na druhého – výraz obavy z ohrozenia sladkých driemot, na tretieho – zdesenie … A keď sa obrátite už zneistení na šiesteho, zistíte, že toho ste sa už pýtali, pretože číslo 5 je konečná. Potom aké jadro a ešte tvorivé! Ten bublifuk na bubliny problémov je zrazu veľký ako reaktor v Mochovciach a namiesto handry – šípkou rovno do najhlbšej vody.