Andrea Ondrejkova

Author's posts

Exkurzia

Dňa  27. 4. 2016 boli žiaci 2. MR, 3. MR a 2.S na exkurzii na druhom stupni elektrárne v Kremnici. Chlapci sa dozvedeli  o spôsobe výroby elektrickej energie vo vodnej elektrárni  a na  vlastné oči mohli vidieť skutočnú veľkosť turbíny aj generátora . Tiež sa dozvedeli zaujímavé informácie z histórie elektrárne aj baníctva v Kremnici.  Exkurzia bola zaujímavá a bola vhodným doplnením teoretického vyučovania.

žiaci 2. MR, 3. MR, 2.S

Divadelné predstavenie Orol tatranský

DJGT vo Zvolene 19. 4. 2016

Variácie na štúrovskú strunu. Melódia donekonečna prehrávaná v najrôznejších úpravách sa nevyhnutne obohrá, nech je akokoľvek kvalitná. Tentokrát je to inak. Vyberme len základný motív a zahrajme ho jednoducho, čisto, s použitím pôvodných nástrojov.

Hra o Štúrovi musí byť práve taká, bez pátosu, moralizovania, didaktického kŕča a hlavne bez snahy prepašovať do hry fraškovitú zábavu a dramatický spád. Život ľudí ako Štúr taký jednoducho nebol (hoci zažil a urobil dosť na desať iných životov), dnešný mladý človek má vidieť v životopisnej hre nie priestor na zopakovanie nudného učiva z iného sveta, ale čo človek z rovnakého mäsa a kostí musel prekonať a hlavne obetovať, len preto, že mal rád svoj národ.

V hre  Orol tatranský  sme videli sled obrázkov zo Štúrovho bezútešného hrboľatého životného boja, vo  vzťahoch so ženami vyznel (správne) skôr ako obeť svojho údelu než hrdina povznesený nad drobnosti tohto sveta. Herci hrali, neprepínali. Ľudské, uveriteľné, jednoduché. Aj defilé postáv na úvod aj v závere je v študentskom predstavení vhodné na pochopenie stavby diela.

OD

20. veľtrh cvičných firiem alebo Nič nie je zadarmo

Nič nie je zadarmo, a preto, keď sme sa rozhodli zúčastniť na 20. veľtrhu cvičných firiem v Žiari nad Hronom, nasledovala dôkladná príprava. Nebola to jednorazová záležitosť. Niekoľko mesiacov sme sa snažili vytvoriť čo najzaujímavejšiu firmu, ktorá by sa odlišovala od tých, ktoré sú skoro stále o tom istom. Pani učiteľka Skaličanová prišla s nápadom poňať stánok a celú kolekciu dámskeho oblečenia v štýle Picasso. Bola to dobrá inšpirácia a každý z našej triedy prispel k tomu, aby konečný výsledok stál zato. Finančné prostriedky na zrealizovanie našich nápadov sme získali od Nadácie Pontis.

A tak sme sa 7. apríla 2016 ( vo štvrtok) vybrali do Mestského kultúrneho centra v Žiari nad Hronom. Celé to prebiehalo v príjemnom duchu, záujemcom sme predstavili našu firmu, ukázali sme naše výtvory v katalógu, prezentáciu a ponúkli im malé občerstvenie. Súťažilo sa v piatich kategóriách – najlepšia elektronická prezentácia, najlepší slogan, najlepší stánok, najlepšie logo a najlepší katalóg cvičnej firmy. My sme vyhrali špeciálnu cenu Slovenského pedagogického nakladateľstva – Mladé letá. Po jej udelení sme si mohli povedať, že všetka tá snaha stála zato a sme radi, že sme mali možnosť sa takejto akcie zúčastniť.

Sisa (4.TIS)

Medzinárodná súťaž v anglickom jazyku

Traja študenti našej SPŠO a SOŠ sa v dňoch 30. marca – 1. apríla zúčastnili medzinárodnej vedomostnej súťaži v anglickom jazyku. Usporiadateľom bola SOŠ pre ŽSPI Koceľova v Bratislave. Súťažiaci boli nielen zo Slovenska (Kremnica, Nitra, Prešov a Bratislava), ale aj z Českej republiky (Hradec Králové, Valašské Meziríčí ) a z Poľska (Krakov). Súťažilo spolu 14 študentov. Naši študenti – Dominika Paľová, Magdaléna Zboroňová zo 4.TIS a Ervín Puža z 3. S – bojovali po prvýkrát. Dominika získala v ťažkej konkurencii 6. miesto.
Táto súťaž nebola len o angličtine, bolo to príjemné stretnutie s inými nepočujúcimi študentmi, nadväzovanie kontaktov, priateľstiev, pre pedagógov výmena skúseností z praxe. Stredná škola v spolupráci so základnou školou pre nepočujúcich na Hrdličkovej pripravila zaujímavé workshopy o medzinárodnom posunkovom jazyku, prehliadku historických pamiatok hlavného mesta a nechýbala ani diskotéka.
Táto akcia bola nielen pre žiakov, ale aj pre nás pedagógov veľkým prínosom.
Tešíme sa na ďalší ročník, ktorého sa určite zúčastníme.

MR

Chcem vedieť viac

Nie je lyžiarsky ako lyžiarsky

Jasenská dolina 1. – 5. 2. 2016

Každý nemá tú možnosť niekam sa dostať zadarmo, niekam, kam by veľmi chcel ísť, ale nemá začo, alebo tam nemôžu ísť všetci z partie, a tak by kolektív nebol nikdy pokope. Nám sa to vďaka štátnemu príspevku podarilo. Dostali sme sa na lyžiarský výcvik do Jasenskej doliny. Celý týždeň sme netrpezlivo čakali na deň D, niektorí z nás dosiaľ nič podobné nezažili. Cesta autobusom prebiehala veselo a chlapci si radšej spievali, lebo počas dobrej cesty sa má spievať, a okolité lesy a polia bez stopy snehu príliš na lyže nevyzerali. Chata bola stará, ale mala domácku atmosféru a bolo v nej príjemne. Bolo vidieť, že aj učiteľom začínajú svietiť očká – v tejto retro atmosfére sa z nich opäť stávali dorastenci. Hneď v prvý deň sme sa vybrali na svah, kde každý ukázal svoje schopnosti. Niekomu to išlo dobre a niekomu nie. V piatok sme toto konštatovanie mohli upraviť na: Niekomu to išlo dobre a niekomu tiež. Chlapci sa celý týždeň usilovali nadviazať kontakt s dievčatami z druhej školy. Baby by aj boli, ale chlapci sa trochu hanbili (trochu dosť), a tak prvé kontakty prebehli až v stredu. Otvtedy to bol raj na snehu. Stravy bolo dostatok, v tomto ohľade nám nič nechýbalo. A čo je dôležité, počasie nám prialo. Každý večer sme si posedeli v príjemnej reštaurácii pri spoločnom rozhovore. Zaslúženou odmenou pre chlapcov bola sprcha. V utorok sme si urobili malú turistiku do dediny, nakoniec to bol jediný moment, kedy sme na dlhší čas vypli lyže. Spravili sme veľa fotiek, ktoré nám navždy budú pripomínať veselé chvíľe na lyžiarskom. Boli sme malá skupina dospelých ľudí, preto sme my ani učitelia nepociťovali tlak 30-členných družstiev z iných škôl, myslíme, že ostatné školy nám závideli pohodu a rodinnú atmosféru, v akej sme trávili celých päť dní. Všetci sa zhodneme na tom, že to bol jeden z naších najlepších zážitkov v živote. A také chvíle sa dajú zažiť iba raz.

študenti SPŠO

Stužková nie ako každá iná

16. 12. 2015 Viedeň

Tohtoročná  stužková vyzerala inak, ako sme na našej škole zvyknutí. Predvianočná Viedeň s vianočnými trhmi a s prehliadkou historického centra mesta nám nahradila vyzdobenú sálu klasickej stužkovej slávnosti. Myslíme si, že sme o nič neprišli.  Tak isto bola zábava a kopec  srandy. Naša stužková bola iná a o to nám išlo. My sme nadmieru spokojní.

maturanti z 5. TIS

Dvere ostávajú otvorené alebo DOD na našej škole

3. december 2015 patril u nás Dňu otvorených dverí. Je to jedna z mála príležitostí, ako verejnosť presvedčiť, že naša škola je skutočne jedinečná v možnostiach tvorivého a zaujímavého prístupu k práci na bežných vyučovacích hodinách.

Tento rok sa niesol v súťažnom duchu. Návštevníci plnili rozmanité úlohy (aké sú u nás skutočne bežnou súčasťou vyučovania), za ich splnenie získali indície, na základe ktorých hádali známe príslovie, porekadlo či názov rozprávky. Kto vyskúšal, potvrdí, že nešlo o detskú zábavku. Za úspešné rozlúštenie dostali malú odmenu.

Na chodbách školy sa stretávali sluchovo postihnutí žiaci so žiakmi s vývinovými poruchami učenia a aj s tými, ktorí boli len zvedaví, ako to u nás vyzerá (možno niektorí ani neboli zvedaví, ale donútení, či ochotní uliať sa z nejakej hodiny). Mohli si prezrieť školu vybavenú modernými učebnými pomôckami a didaktickou technikou v rámci projektu Moderná SOŠ, nový oddychový kútik pre žiakov z prostriedkov projektu Počúvať srdcom v rámci programu Erasmus+.

Vyučujúci sa snažili žiakov ZŠ presvedčiť, že práve naša škola s málopočetnými triedami je tá najideálnejšia pre sluchovo postihnutých žiakov, ktorí chcú byť vo svojej komunite a nie stratení (či po jednom roztratení) niekde medzi počujúcimi spolužiakmi, ale zároveň nechcú stratiť kontakt s počujúcimi rovesníkmi, ktorí majú vývinové poruchy učenia a maximálne im vyhovuje malý kolektív a pokojná, priateľská atmosféra, v ktorej si napokon sami uvedomia, že sú pripravení bez problémov nastúpiť do zamestnania či pokračovať v štúdiu na ktorejkoľvek vysokej škole .

                                                                                                                                 OJ

Divadlo v kocke

My, žiaci odboru TIS, sme dňa 12. novembra 2015 navštívili Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene. Každý z nás je iný, a preto je celkom logické, že sme sa tešili na rôzne veci –  niekto na vlak (jazdíme už len autami), niekto na obchody ( blížia sa Vianoce a v Kremnici…), niekto dokonca na predstavenie (vedeli sme,  že je to autorské divadlo robené pre študentov). Vždy sú nejaké problémy, tentokrát už cesta tam bola dramatická. Samotné divadlo má niečo do seba, pretože tam človek nechodí každý deň. Divadelné predstavenie – Divadlo v kocke – bolo veľmi zaujímavé. Pätica sympatických hercov nás previedla dejinami divadla od jeho vzniku až po súčasnosť. Autorka zvolila také úryvky známych divadelných hier, ktoré naozaj prinútia diváka pozrieť si doma, v knižnici  alebo na internete, či v tých známych hrách, ktoré pozná ako suché učivo z literatúry, skutočne boli takéto výstupy. Herecké výkony, zaujímavé kostýmy, slangový typ reči – to všetko v nás vyvolalo nezabudnuteľný zážitok. Sme radi, že sme mohli vidieť predstavenie študentskému srdcu blízke.

Žiaci 4. TIS

 

Titanic – výstava, skutočné osudy, pravé nálezy

Bratislava 20. 10. 2015

Možno sa niektorí pýtajú, čo nové sa už dá dozvedieť o Titanicu. Načo vyhodiť kopec peňazí? My sme sa presvedčili, že aj chronicky známa téma sa dá podať zaujímavo a pôsobivo.

Počas návštevy výstavy venovanej svojho času najväčšej transatlantickej lodi spoločnosti White Star Line sme dve hodiny veľmi intenzívne prežívali osudy jej 1318 cestujúcich a 910 členov posádky, veď pri vstupe na výstavu sme dostali „palubný lístok“ s menom a krátkym životným príbehom konkrétneho pasažiera. V jednotlivých miestnostiach sme sa oboznámili s udalosťami zo začiatku 20. storočia, mali sme možnosť zažiť atmosféru bohatstva i chudoby a nakuknúť do kajút bohatých pasažierov v 1. triede aj tých chudobnejších v 3. triede. Mohli sme sa dotknúť skutočného ľadovca, tak ako cestujúci a členovia posádky v osudnú noc 15. apríla 1912. Videli sme autentické exponáty získané z vraku potopenej lode počas ôsmich výskumných a záchranárskych expedícii, ktoré boli zrealizované od roku 1987  a dozvedeli sme sa všetky podrobnosti o osude a tragédii lode Titanic.

Zistili sme, že hoci tragédia tejto lode bola nesmierna, zďaleka to nebola jediná a najväčšia katastrofa v dejinách námornej dopravy. Dojmy z výstavy budú v nás ešte dlho rezonovať, bolo to skutočne silné.

2. TIS

Exkurzia do Martina 2

Slovenské národné múzeum v Martine – Etnografické múzeum, Slovenské národné múzeum v Martine – Múzeum slovenskej dediny (skanzen)

7.10.2015

Dva týždne sú tým správnym časovým odstupom, predchádzajúce zážitky sú ešte v hlave ako dovolenková farba kože koncom leta, telo si už nepamätá postávanie pred sklenenými panelmi  či kamennými platňami, uši sú ochotné prijať nielen zvuk, ale aj význam toho, čo bude najbližšie štyri či päť hodín o ne narážať ako vlny o breh.

Budova Slovenského národného múze v Martine  je majestátna, dôstojná, vyvoláva rešpekt, tušenie bohatých zážitkov. Nie je to len nostalgia učiteľa stredného veku, ktorý na martinských kultúrnych maškrtách vyrastal, už ten vestibul – mramorové obklady, široké schodisko … len ten pavinič, ktorým krásne do červena obrastá chrbát múzea, by mal byť vlastne šípová ruža, pretože tak by človek pochopil, ako je možné, že za posledných tridsať rokov sa akoby zastavil čas, všetko je zakliate v pôvodnej podobe, ignorujúc možnosti súčasnej počítačovej techniky. Napríklad, krásne česadlá, kolovrátky, krosná, všetko na spracovanie ľanu, ale čo je vlastne ľan, ako to fungovalo, to dnes  pochopí len ten, kto uvidí celý proces výroby, nie pár čudesných drevených „prístrojov“ neznámeho účelu.

Po etnografickom múzeu sa až žiada pozrieť si reálny životný priestor dedinského človeka v minulosti. Dnes je tá vzdialenosť spôsobu života naozaj obrovská, najlepšie si to uvedomíme na prahu (storočnom, poctivo zodratom krpcami a bosými nohami) chalupy z Oravy, Liptova či Turca v skanzene, pričom sme prikrčení,  všetko je maličké a tesné, každý predmet, hoci starý a opotrebovaný, je starostlivo udržiavaný, to je to, čo treba cítiť priamo na mieste – úctu ku všetkému, čo človek používa, čo ho živí. A tak bez väčších problémov dokážu aj dnešní pohodlní, rozmaznaní, ignorantskí žiaci celý deň venovať kultúre a histórii, prejsť mnoho kilometrov a dokonca obetovať očakávané dvojhodinové mestské nákupy.