Andrea Ondrejkova

Author's posts

Posledné zvonenie

Prišiel deň, keď nás je opäť o niečo menej. Dňa 17. 5. 2013 sa uskutočnilo posledné zvonenie žiakov 5.G, 5.TIS, 2.NS.

Rozlúčka so žiakmi končiacich ročníkov prebehla v slávnostne upravenej triede č. 5. Po príhovore riaditeľa školy odovzdali triedni učitelia vysvedčenia a ocenili študentov s vynikajúcim prospechom a vzornou dochádzkou.

Po rozlúčke nasledovalo tradičné posledné zvonenie, ktorým sa žiaci definitívne rozlúčili s vyučovaním na našej škole, s učiteľmi a mladšími spolužiakmi. Pred sebou majú akademický týždeň.

Všetkým prajeme veľa úspechov nielen pri maturite, ale aj v ďalšom štúdiu či živote.

žiačky 4.G

Chcem vedieť viac

Stužková

Tak už aj my patríme k tým, ktorí si môžu povedať  „Navždy sa zachová v pamäti stužková…“ 7. december už nikdy nebude pre nás len taký obyčajný deň. Toto by za bežných okolností znelo ako typická študentská fráza, no pre nás je stužková slávnosť skutočná skúška schopností, ochoty, tvorivosti aj empatie. Keď sa hovorí o stužkovej v bežnej gymnaziálnej triede s cca 30 kusmi, z ktorých 10 -12 sa štvorročnou študentskou každodennosťou prirodzene pretavilo do tvorivého jadra a ostatní  automaticky (spoliehajúc sa na iniciatívu jadra) prijímajú pridelené úlohy , tak konflikty a prekážky neprekročia rámec malých pukajúcich bublín, ktoré prasknú vlastne samy, nanajvýš niekto vezme handru a utrie trochu mydlovej vody. Ale „iné kafe“ si dávate vtedy, ak sa s otázkou, či vôbec je možné stužkovú urobiť (so všetkým, čo k nej patrí), obrátite na jedného – rozpaky, potom na druhého – výraz obavy z ohrozenia sladkých driemot, na tretieho – zdesenie … A keď sa obrátite už zneistení na šiesteho, zistíte, že toho ste sa už pýtali, pretože číslo 5 je konečná. Potom aké jadro a ešte tvorivé! Ten bublifuk na bubliny problémov je zrazu veľký ako reaktor v Mochovciach a namiesto handry – šípkou rovno do najhlbšej vody.

Chcem vedieť viac