Pustý hrad – už nie je až taký pustý, ako býval, dokonca by nezaškodilo, aby bol opäť trochu pustejší.
Pustý hrad je dnes celkom iným pojmom ako pred desiatimi rokmi. Pred desiatimi rokmi bol celkom iným pojmom ako pred dvadsiatimi, ale to je na dlhšiu debatu a na fotografie, ktoré dnes nemáme v ruke. Možno by sa nejaké našli v starých súboroch, ešte staršie v rodinných, triednych alebo všakovakých iných albumoch (už keď to píšem, znie to naivne, kto by si robil fotky hradného areálu, keď je to len kus obyčajného lesa). Ale tie nemáme.
O čom to vlastne hovorím? Stále o tom istom Pustom hrade, ktorý dnes každý pozná, ktorý vidieť (aspoň jeho časť) z vlaku aj z auta niekoľko kilometrov pred Zvolenom, ktorý si môžete obzrieť celý z lietadla alebo z čohokoľvek iného, čo vás dostane aspoň sto metrov nad hradný kopec. Toto spomínam pod dojmom leteckých záberov z internetu a informačných tabúľ. Je to prirodzené, rozsah hradu (hradov) je obrovský, veľká časť , ktorá sa skúma a rekonštruuje, musela byť odlesnená a sprístupnená, všetka česť práci archeológov, aj informačne je to celkom v poriadku, lenže už je to iný Pustý hrad ako pred desiatimi rokmi …
Pustý hrad 2002
Pustý hrad 2002
Pustý hrad 2013
Pustý hrad 2013
Ponúkame porovnanie, v školskej kronike sme našli pár záberov z miest pod vstupnou bránou, kde sú dnes betónové lavičky a atmosféra ako na pietnom mieste spojenom s tragédiou niektorej z veľkých vojen. Fotografie sú z toho istého miesta, len s desaťročným odstupom. Je to už (ešte len?) desať rokov, ale celkom iný Pustý hrad. Kto príde prvýkrát, veľa vidí, veľa sa dozvie, naši žiaci boli nadšení, učitelia vlastne tiež, nemuseli všetko vysvetľovať a nosiť si materiál, ale je to celkom iný Pustý hrad a kto tu bol pred desiatimi rokmi, je rád, že si ho pamätá so stromami a drevenými lavičkami. Kto tu bol už pred dvadsiatimi rokmi, neubráni sa nostalgii. Právom.
neboli nájdené žiadne obrázky
Mgr. Martin Ondrejka
