Dňa 07. 11. 2013 sa vydali žiaci našej školy a kremnického gymnázia na exkurziu do koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim (Aufschwitz) a do tábora Birkenau (Brezinky, Aufschwitz 2). Mali možnosť si pozrieť podmienky, v akých žili a umierali státisíce ľudí.
Pred takouto exkurziou je dobré zaradiť si miesto, ktoré navštívime, do širšieho historického kontextu, pretože inak je človek len pasívnym prijímateľom informácií, nemôže si na vec vytvoriť názor (teraz sa mi hodí aktuálne učivo zo SJ – princípy logického myslenia), nemôže dedukovať, indukovať, zovšeobecňovať… Preto sme pred exkurziou mali prednášku o koncentračných táboroch, holokauste a genocíde. Prednášku pripravil p. uč. Martin Ondrejka.
Po dorazení do Osvienčimu nás rozdelili na 2 skupiny a zadelili nám sprievodcov. Počas 2-hodinovej exkurzie nám vysvetlili, kedy vznikol tento koncentračný tábor, kedy ho prispôsobili vyhladzovacím účelom a mnoho iných vecí. Počas prednášky sme kráčali po tých istých chodníkoch, ako 1,5 milióna ľudí, čo tu boli väznení a zomierali tu od úmornej práce, zlej stravy, ale aj pre potešenie jednotiek SS, ktoré dostávali za každého väzňa zastreleného na tzv. „neutrálnej zóne“ krátku dovolenku (samozrejme, pre tú dovolenku ich tam aj sami strkali, a potom obvinených z úteku hneď aj strieľali). Boli sme v tzv. „barakoch“, kde väzni bývali, videli sme ich zhabané veci (množstvo kufrov aj s menami majiteľov, topánok, zubných kefiek a aj vlasov), videli sme ich úbohú stravu, fotky (je silné vidieť, čo urobí s človekom už niekoľkomesačný pobyt v tábore), tiež „laboratórium“ známeho a šialeného doktora Josefa Mengeleho (nanešťastie len zvonka) a aj popravnú stenu, pred ktorou bolo zastrelených mnoho odsúdencov na základe tzv. „rýchleho súdu“, kde ste dostali rozsudok do 2 minút.
Po tejto časti exkurzie sme nasadli do nášho autobusu a presunuli sa do Birkenau. Tento tábor bol dvakrát väčší ako Osvienčim a páchali sa tu ešte horšie veci ako v prvom spomínanom. Rozloha tohto smutného miesta je neuveriteľných 175 hektárov. Tento tábor sa podarilo Nemcom skoro úplne zničiť predtým, ako boli vytlačení Červenou armádou. Do tohto tábora prúdili väčšinou ženy a deti, ale „obývali“ ho aj sovietski zajatci a židia rôznych národností. Nachádzali sa tu 2 obrovské plynové komory a krematóriá, pričom v Osvienčime bolo jedno. Birkenau mal kapacitu skoro 100 000 ľudí. Na jednej „posteli“ tu spalo 6 a viac väzňov. No najhoršie na tomto tábore bolo to, že z toho obrovského množstva ľudí prežilo len málo.
Ak ste odvážni a zaujíma vás, ako to všetko vlastne bolo, určite by ste mali navštíviť toto miesto, pretože napísať o ňom všetko by bolo na mnoho strán, a na sto percent by to nebolo také silné, ako stáť tam hoci na pár minút. Rozhodne je to zaujímavá exkurzia a poznatok do života.
Na koniec si dovolím priložiť jeden citát slovenského väzňa, ktorému sa podarilo toto všetko prežiť a povedať nám svoj príbeh: „Nebolo ťažké sa sem dostať, ale naopak prežiť a priam nemožné ujsť“.
