Exkurzia žiakov SOŠ pre ŽSPI v Kremnici
23.6. 2015
Každoročné historické exkurzie, na ktoré si na našej škole dosť potrpíme, sa plánujú čoraz ťažšie, pretože naplniť autobus žiakmi (navyše takými, čo sú ochotní vytvoriť si aspoň nejakú predstavu miest, kam sa pôjde a uvedomiť si, že je to síce zvláštne, ale nie všetko v živote je zadarmo) je veľká vec, na druhej strane, už dávno som nemal taký pocit zadosťučinenia už pred školou, keď sa ten autobus pohol skutočne plný aj vďaka finančnej pomoci občianskeho združenia Kresťanské centrum nepočujúcich na Slovensku (sprostredkovanej pánom kaplánom Colotkom). Keďže si nemôžeme povedať, že skúsme tento hrad, druhý nabudúce, spojili sme dve historicky zaujímavé a dostupné miesta, samozrejme, ak stihneme a nenaplnia sa škodoradostné predpovede všetkých meteorológov, ktoré označovali náš utorok na grafoch znázorňujúcich predpokladaný týždenný priebeh zrážok ako slabší infarkt.
Hont a Novohrad sú oblasti, ktoré si vychutná ktokoľvek aspoň trochu ochotný vnímať krajinu a prírodu. Len treba čím skôr zísť z hlavnej cesty, pretože to je naozaj iný svet. Zvlnená krajina pokrytá lesmi, pasienkami, lúkami a hlavne neuveriteľne úhľadnými osadami, dedinami a množstvom samôt, to je predohra, ktorá robí z Modrého Kameňa krásne miesto ešte skôr, než ho zbadáte. Barokovému kaštieľu síce chýba to správne čaro pôvodne zariadených hradných komnát, ale zubárska, hračkárska, a hlavne bábkoherecká expozícia zaujme asi každého. Kto chce predsa len trochu toho rytierskeho stredoveku, prejde sa po ruinách stredovekého hradu či v prízemí kaštieľa, kde je nová interaktívna expozícia o živote na stredovekom hrade.
A potom Čabraď. To treba zažiť. Je iné doviezť sa autobusom sto metrov pod hrad na parkovisko so stánkami, ako dobrých päť kilometrov odkráčať (zvláštne – stále dole kopcom) lesom, keď už autobus ostal akoby stratený uprostred polí, roztrúsených domov a lesov (nehovoriac o srnách, myšiakoch, kunách, líškach – všetko živé kusy, nie rozobraté na ceste). Zvyšky podhradia a krásne ruiny prekvapivo veľkého hradu (ešte stále sa dá rozoznať množstvo krásnych architektonických detailov) uprostred lesov, bez výhľadu na akúkoľvek rušivú stopu modernej doby, to treba zažiť. Keď potom žiaci navrhnú, nech si v škole o hradoch povieme viac, ochotne vybočím z tematického plánu a vrátim sa na tieto miesta opäť.
Ondrejka
