DJGT( Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene), 18. 12. 2013
Je pravda, že súčasný dramaturgický plán DJGT vo Zvolene je na predpoludňajšie predstavenia chudobnejší ako pred niekoľkými rokmi, vlastne čoraz chudobnejší, pretože z pohľadu takmer dospelých ľudí (stredoškolákov) tam nie je takmer nič. Práve pozerám na januárový program a vidím len dve rozprávky pre najmenších. Ak sa aj stane, že zaradia hru pre dospelého diváka, je mesiac vopred vypredaná. Škoda. Preto sme dvojnásobne spokojní, že sme sa nielen zmestili do publika dopoludňajšieho predstavenia, ale mali sme tiež možnosť vidieť kvalitné divadelné predstavenie bez fraškovitého balastu, ktorý dnes tak boľavo presakuje z čohokoľvek dobrého v súčasnom divadle.
Toto je hra, ktorá diváka osloví inak ako bohatým dejom a dramatickým spádom, ak je divák ochotný počúvať (nevynímajúc sluchovo postihnutých, pretože tento hlas zasiahol z človeka viac ako len sluch). Dramatizácia života nejakej osobnosti buď skĺzne k vykonštruovaným dejovým štylizáciám, alebo ponúkne výstižnú mapu života, ktorá núti zamyslieť sa, vzbudzuje chuť zaplniť biele miesta v pamäti a vyrovnať deformované, zjednodušené názory. Pretože je celkom bežné, že pohľad na významného autora neprekročí rámec suchého nechceného učiva. V hre Na konci vidieť a cítiť vydarenú spoluprácu celého inscenačného tímu (dramaturg, scénograf, autor hudby, kostýmový výtvarník, režisér, autor), čo sa nám krásne hodí na hodiny slovenského jazyka a literatúry. V tematickom celku Dramatická literatúra začíname totiž s otázkami kompozície a javiskovej realizácie ( čo, kto a ako sa podieľa na inscenácii). No a táto hra je ideálna na to, aby každý aspoň trochu vnímavý študent identifikoval a posúdil tú zložku tímu, o ktorej si predtým pozrel definíciu, ale až teraz ju správne pochopil.
Už cestou domov sme riešili, prečo asi a kto vymyslel „viničnú“ metaforu, sme Kremničania, Tajov je na druhej strane kopcov – vinohrad, niečo tu nesedí …
M. Ondrejka
