Category: akcie PK jazykov a komunikácie

Exkurzia – Pustý hrad (Starý Zvolen)

16. 6. 2022

Nie náhodou sme pridali do titulku názov v zátvorke, naznačuje význam miesta, ktoré navštevujú denne desiatky ľudí, cez prázdniny a pekné víkendy stovky, možno viac, pričom si málokto uvedomí mimoriadnu hodnotu tohto miesta.

My sme termín exkurzie zosúladili s gymnaziálnym učivom o politickom formovaní arpádovského Uhorska a s učivom o fungovaní administratívneho aparátu a hospodárstva na stredovekom Slovensku. Až keď viete, aký význam zohrali kráľovské komitátne sídla, ako sa menili na šľachtické župné centrá a ako veľmi súviseli s kráľovskou mocou v Uhorsku, oceníte jedinečnosť celého hradného areálu, ktorý sa zachoval vo svojej stredovekej podobe mimo mestskej zástavby, navyše nepodliehal prestavbám neskorších storočí, čo poznačilo väčšinu komitátnych sídiel.

My sme s gymnazistami zobrali aj stolárov, urobili sme dobre. Čo nevedeli o histórii, sme v skratke vysvetlili na mieste, zistili, že ten veľký košatý strom olistený čudnými listami so zvlneným okrajom je ten dub, s ktorým už xkrát pracovali v dielni, že, keď sa povie zober si do prírody vodu, nemyslí sa kolu či energeťák, no a ten dojem z krajiny, keď stojíte na hradbách Dolného hradu či na múre donjonu Horného hradu (kto bol s nami rozumie týmto výrazom), je neskutočný…

                                                                                                                                                                                            OD

Exkurzia do Martina – 28. 4. 2022

Hodnota vecí vždy rastie s ich nedostatkom, keď niečo chýba, zo samozrejmosti sa stáva vzácnosť. Koronapauza zmenila veľa vecí. Obyčajná exkurzia sa stáva nevšednou udalosťou a všetci chcú, chcú niekam ísť, niečo vidieť a zmeniť školský stereotyp. Exkurzia však  nie je výlet, musí nás niečo naučiť, rozšíriť obzor, nútiť nás klásť otázky a hľadať odpovede.

Slovenské národné múzeum v Martine sme navštívili so žiakmi rôznych odborov a ročníkov (gymnazisti, učni aj študenti nadstavbového štúdia).

Etnografická expozícia obohatí každého, bez ohľadu na odbor a ročník. Najskôr počúvame a pozeráme na kusy dreva, kovu, keramiky či látok, potom  z tých materiálov vystupujú zreteľné tvary krásnych, prepracovaných a užitočných vecí, v obraze každodenného života dedinského človeka minulosti.  Chceme ich pochopiť, predstavujeme si už nepochopiteľne ťažký život skutočných ľudí a neprestávame sa čudovať. Zarazí tá samozrejmosť, s akou tie úžasné veci ľudia kedysi vyrobili popri každodennej ťažkej práci, a s akou to my dnes všetko dokážeme prehliadať a nevedieť o tom nič. Napríklad ako hrozne ťažko a komplikovane sa z nejakej buriny (konope, ľan) dá urobiť košeľa, nohavice a že to bol vlastne jediný spôsob, ako sa dostať k slušnému oblečeniu.

Martin je klbkom historicky významných miest na malom priestore, všetky stihnete zbežne obzrieť a vybrať to, ktoré budete bližšie poznávať nabudúce.

OD

 

Ešte sme to stihli :-)

Hoci plnenie jednotlivých aktivít 15. ročníka kampane Červené stužky bolo nepriaznivo ovplyvnené epidemiologickou situáciou na Slovensku a aj na našej škole, nevynechali sme kampaň ani tento rok.

Naplánované aktivity sme plnili, tak ako sme si stanovili. Vytvorili sme nástenku s tematikou HIV/AIDS, na ktorú sme umiestnili aj plagát kampane. Na hodinách etickej výchovy a komunikačných zručností sme si pozreli DVD Príbehy anjelov, diskutovali sme o problematike AIDS,  hravou formou sme otestovali vedomosti žiakov z tejto problematiky, zhotovili sme stužky a náramky priateľstva ako symbolickú podporu ľudí, ktorí sú HIV pozitívni alebo trpia chorobou AIDS. V dňoch od 25. novembra do 1. decembra sme stužky nosili pripnuté na našich kabátoch.

Mali sme naplánovanú aj besedu na tému Obchodovanie s ľuďmi, ale, bohužiaľ, pre už spomínanú nepriaznivú epidemiologickú situáciu sme ju nemohli zrealizovať, tak sme o tejto problematike aspoň debatovali na triednických hodinách.

Už sa tešíme na budúcoročnú kampaň, dúfame, že budeme môcť opäť zaradiť aj našu obľúbenú aktivitu Športom pre Červené stužky.

OJ

Červené stužky – 15. ročník

Červené stužky sú symbolom a názvom celoslovenskej kampane boja proti AIDS.

Do 15. ročníka sa prihlásila aj naša škola. Od októbra do 1. decembra nás čaká množstvo zaujímavých aktivít.

Denník Anny Frankovej

11. apríl 2019 Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene

Návšteva divadelného predstavenia je pre nás vždy malým sviatkom. Ešte väčším sa stáva, keď ide o originálne a dojímavé spracovanie silnej témy a takým dramatizácia režisérky Júlie Rázusovej nepochybne je.

OJ

 

2. miesto v okresnom kole Olympiády v anglickom jazyku v kategórii 2D

Teší ma, že sa naša škola môže pochváliť úspechom študenta, Slavomíra Martinku, žiaka 4.KCH. Slavomír získal pekné druhé miesto, pričom do prvého mu chýbali iba 3 body.

Slavomírovi blahoželám a požiadala som ho, aby poradil ostatným študentom, ako sa naučiť cudzí jazyk. A tu je jeho rada:

Moja prvá skúsenosť s angličtinou vôbec nebola pozitívna. Na základnej škole sme sa učili slová a pravidlá jazyka ku ktorému som nemal žiadny vzťah, ale keďže moja vtedajšia pani učiteľka by sa dala charakterizovať názvom “stroj na 5 minútové testy“, okolo mojich 13 rokov som vedel dosť veľa slov, ktoré som nevedel použiť vo vete bez toho, aby som neznel ako vietnamský predajca topánok. Ako som sa vlastne naučil písať a rozprávať bez toho, aby som sa nemusel hanbiť? Jednoduchá odpoveď. Hry. Moja, nazvime to, vášeň ku videohrám ma podľa obrázkov a popisov predmetov, či situácií naučila viacej slov ako celá základná škola a zachránila aj moje písomky. Ďalšia obrovská vec, ktorá mi pomohla, bola platforma YouTube. Narazil som tam na chalana, ktorý robil videá, kde tancoval na rôznych video – chatovacích stránkach. Jednou z nich bola Omegle, ktorá, dá sa povedať, zmenila môj postoj k angličtine ako takej. Najprv som sa neskutočne bál rozprávať, tak som len písal jednoduché vety, ktoré som vedel a snažil sa porozumieť, čo mi človek na druhej strane rozpráva, alebo píše. Nepoznal som tých ľudí, ani oni mňa a preto moja tréma opadla a ja som sa našiel o 3 hodiny neskôr a uvedomil som si, že som práve dokázal viesť konverzáciu v cudzom jazyku. Aj keď so spotenými pazuchami. O pár mesiacov neskôr, keď som už pochytal vety do uší a nabral odvahu, zapol som mikrofón a začal som rozprávať. Zábava sa niekoľkonásobne zvýšila. Ľuďom z Ameriky, alebo Británie prišiel môj prízvuk dosť zaujímavý a mne to dodávalo sebaistotu v rozprávaní ďalej. Venoval som sa rozprávaniu každý deň, zrazu som zachytával vety z mojich obľúbených piesní, začal rozumieť zahraničným tvorcom na YouTube a preskúmal úplne iný svet. Moja rada na koniec je, nezáleží či vás angličtina alebo hocijaký  iný jazyk baví, alebo nie. Nájdite si niečo, čo vás baví, kde sa ten jazyk nachádza a budete sa ho učiť a ani si to nebudete uvedomovať že to robíte. Good luck.

Slavomír je ideálny študent, ktorý nečaká, čo ho učiteľ naučí. Učí sa sám. Aj keď namotivovať ho na štúdium gramatiky nebolo jednoduché, ale popravde, ani veľmi potrebné. Slavomír ju používa správne bez toho, aby si mnohé pravidlá uvedomoval. Z metodického hľadiska je jeho prípad zaujímavý a veľmi prínosný. 

Mgr. Marta Medzihradská

Anglický deň na našej škole

Nezabudli sme.

Európsky deň jazykov je síce 26. septembra, no my sme si v tento deň len rozdelili úlohy a začali pracovať. Z dňa sme si tak urobili mesiac, ktorý vyvrcholil vo štvrtok 25. októbra. Študenti 2.NS, 3.G, 5. TIS a SOŠ odbor kuchár usporiadali anglický deň na našej škole.

Vybrali si témy Moje rodné mesto a Mesto, kde študujem. Prezentácie, ktoré vytvorili, boli zamerané na rôzne oblasti: mýty a história mesta, kultúrne pamiatky, príroda, slávne osobnosti, športovci. Kuchársky odbor prezentoval typické banícke jedlá i s ochutnávkou.

Po teoretickej časti sme pokračovali v anglickom dni v Banskom múzeu v štôlni Andrej s výkladom v anglickom jazyku.

Študentom sa tento typ výuky veľmi páčil, aktívne pracovali s anglickým jazykom v reálnom využití.

MR

Denník Anny Frankovej v DJGT vo Zvolene

22. 11. 2017

Nie každé divadelné predstavenie je vhodné pre opakované pozretie (natíska sa mi vhodnejší, ale zastaraný výraz zhliadnutie), ak, samozrejme, hľadáme v návšteve divadla niečo iné ako dve hodiny čakania na „vstup do Európy“ alebo osviežujúce rozcítenie sa nad tým, aký je svet smutný, akí sú ľudia k sebe zlí, ako to môžu, alebo … ale len do spustenia opony. Príbeh Anny Frankovej dokáže upútať opakovane, dokonca až na druhý, možno tretí dotyk vyvolá takú nástojčivú potrebu porozumieť, že dokážeme otvoriť knihu, článok, potom ďalší a zistíme, že holokaust je hrozný, ale rovnako hrozná je naša nevedomosť o širších súvislostiach diela, doby, politiky a ochota,  s akou omieľame tých pár otrepaných fráz s pocitom uspokojenia. Som rád, keď mi žiak povie, že do Anninho denníka čo len nakukol, teším sa, keď sa opýta, ako to či to vlastne autorka hry myslela, prečo Anna denník prepisovala, prečo ju ktosi nazval „stratenou dcérou Kafku“, jasám, keď môžem hovoriť o tom, čo to boli za zákony, ktoré Anna spomína, prečo v Holandsku, čo tie tábory, invázia, a hlavne, ako to všetko začalo, prečo, čo všetky tie – izmy … , nie preto, že sa to má učiť, ale preto, že to škrie.

OD

Divadelné predstavenie Beta, kde si?

5. 10. 2017 – Divadlo J. G. Tajovského vo Zvolene.

Zdanlivo okrajové diela tvorby známych autorov majú často zaujímavé osudy.

Dedinská dráma Beta, kde si? bola pôvodne pokusom mladého ochotníka Mila Urbana vyhnúť sa nervozite príležitostného amatérskeho herca presunom na pozíciu autora. Chcel podať obraz života „nešťastnej slúžtičky“, nazval ho najskôr Otroci predsudkov, potom, po rokoch hru prepracoval  pod novým názvom.

Pre nás je to prekvapivo užitočná hra, nielenže si môžeme urobiť obraz o hrách slovenských autorov v čase formovania sa prvého slovenského profesionálneho činoherného súboru (20-te roky 20. storočia), ale ponúka nám nadčasový generačno-spoločensko-morálny konflikt človeka, ktorý sa stáva obeťou nepochopenia a odmietnutia, prerasteného až do davovej hystérie. S tým prvým sa predsa stretávame dnes a denne, neexistuje snáď mysliaci tvor, ktorý by si nepotreboval budovať nejakú imunitu voči nepochopeniu okolia. Problém je, že často nevieme, kde začína územie toho druhého, kedy sa naše oslabené vnútro nedokáže brániť samo,  a pod zvonom uzavretého spoločenského prostredia, kde sa ostatným dýcha ešte celkom dobre, sa niekto zadusí.

Klasické stvárnenie hry je vhodné aj preto, že dnes si žiak nevie ani predstaviť uzavretosť dedinskej komunity a postavenie človeka, ktorý je niečím „iný“, hoci len tým, že nechce žiť podľa toho, čo „ľudia vravia“ alebo strpieť všetko, pretože je to „vôľa Božia“.

OD

Boli sme na zaujímavej besede v čitárni Knižnice Jána Kollára v Kremnici

Narodila sa v Martine, detstvo prežila uprostred Kremnických vrchov, študovala chémiu v Banskej Štiavnici, žije a pracuje vo Zvolene. Reč je o spisovateľke Erike Jarkovskej. Je autorkou historických, dobrodružno-romantických a spoločenských románov.

Na besede s touto spisovateľkou sa zúčastnili aj žiaci našej školy.  Erika Jarkovská sa vo svojich románoch rada vracia do minulosti a celkom najradšej medzi praobyvateľov amerického kontinentu, Indiánov. Pani Jarkovská pútavou formou porozprávala o svojej tvorbe, knižných tituloch, aký dlhý čas trvá, kým uzrie svetlo sveta jej román, odkiaľ zobrala námety a jednotlivé postavy vystupujúce v románoch.

                                                                                                                      TA