Jasenská dolina 1. – 5. 2. 2016
Každý nemá tú možnosť niekam sa dostať zadarmo, niekam, kam by veľmi chcel ísť, ale nemá začo, alebo tam nemôžu ísť všetci z partie, a tak by kolektív nebol nikdy pokope. Nám sa to vďaka štátnemu príspevku podarilo. Dostali sme sa na lyžiarský výcvik do Jasenskej doliny. Celý týždeň sme netrpezlivo čakali na deň D, niektorí z nás dosiaľ nič podobné nezažili. Cesta autobusom prebiehala veselo a chlapci si radšej spievali, lebo počas dobrej cesty sa má spievať, a okolité lesy a polia bez stopy snehu príliš na lyže nevyzerali. Chata bola stará, ale mala domácku atmosféru a bolo v nej príjemne. Bolo vidieť, že aj učiteľom začínajú svietiť očká – v tejto retro atmosfére sa z nich opäť stávali dorastenci. Hneď v prvý deň sme sa vybrali na svah, kde každý ukázal svoje schopnosti. Niekomu to išlo dobre a niekomu nie. V piatok sme toto konštatovanie mohli upraviť na: Niekomu to išlo dobre a niekomu tiež. Chlapci sa celý týždeň usilovali nadviazať kontakt s dievčatami z druhej školy. Baby by aj boli, ale chlapci sa trochu hanbili (trochu dosť), a tak prvé kontakty prebehli až v stredu. Otvtedy to bol raj na snehu. Stravy bolo dostatok, v tomto ohľade nám nič nechýbalo. A čo je dôležité, počasie nám prialo. Každý večer sme si posedeli v príjemnej reštaurácii pri spoločnom rozhovore. Zaslúženou odmenou pre chlapcov bola sprcha. V utorok sme si urobili malú turistiku do dediny, nakoniec to bol jediný moment, kedy sme na dlhší čas vypli lyže. Spravili sme veľa fotiek, ktoré nám navždy budú pripomínať veselé chvíľe na lyžiarskom. Boli sme malá skupina dospelých ľudí, preto sme my ani učitelia nepociťovali tlak 30-členných družstiev z iných škôl, myslíme, že ostatné školy nám závideli pohodu a rodinnú atmosféru, v akej sme trávili celých päť dní. Všetci sa zhodneme na tom, že to bol jeden z naších najlepších zážitkov v živote. A také chvíle sa dajú zažiť iba raz.
študenti SPŠO
