14. 6. 2016
Sú veci, ktoré môžete vnímať opäť a opäť, bez obáv, že vás budú nudiť, že vám už nemajú čo ponúknuť okrem oživenia spomienok alebo bezbolestného odžitia niekoľkých hodín. Napríklad starý film, ak je dobrý, môžete ho vidieť stýkrát, a určite vás prekvapí niečím, čo ste doteraz prehliadali. Takým filmom je Banská Štiavnica. Už jeho pôvodná verzia bola výborná, hoci bez farieb a s poškodeným celuloidom, teraz však prešiel digitálnou úpravou, pridali sa farby a výsledok je možno až príliš pekný. Ešteže je v Štiavnici stále niekoľko domov – ruín, ktoré zachovávajú mestu tradičnú patinu. Dlhé roky bol dojem z mesta naštrbený aj schátranou dominantou – Starým zámkom. Dnes je to miesto nielen s krásnym výhľadom na mesto a okolie, ale aj s mnohými zaujímavými architektonickými prvkami rôznych vývojových etáp celého areálu. Z kostolnej veže ďalekohľadom dobre vidieť, ako sa krásne posúvajú rekonštrukčné práce na unikátnej štiavnickej kalvárii, celý komplex je veľmi zložitý a premyslený, cit pre využitie prírodného prostredia pochopí človek až pred trojicou ukrižovaných v Hornom kostole. Je to ako so všetkým, môžete si urobiť pár fotiek, uznať, že je to pekné, farebné, je to príjemné a jednoduché. Ale až keď si dáte tú námahu a odhalíte podstatu symboliky celej kalvárie (čo nie je vôbec jednoduché), precítite čaro tohto miesta. Ako pri každom dobrom diele, treba sa s ním trochu potrápiť, venovať mu čas a myšlienky, vtedy je to zážitok. Tento film sa dá pozerať, opäť.
OD