7. 6. 2017
Dolný Tekov je magický kraj, tento pohľad je podmienený množstvom pamiatok, ktoré na vás vyskakujú z celostránkových ilustrácií každej významnej encyklopédie o našich dejinách. Všetci ich poznáme, máme ich v oku, ale nevieme ich zaradiť. Pritom je Tekov kraj, ktorého župné hranice historicky siahali až k nám. Tu niekde – v dolnom Pohroní, písal cisár Marcus Aurélius svoje slávne Hovory k sebe samému, tu, presne v kaštieli v Topoľčiankach, vznikli ďalšie slávne hovory – Hovory s T.G. M. To M. je Masaryk,(„Tá fúzatá socha, čo si sa s ňou fotila v tej oválnej sále, čo tam bolo tak príjemne chladno…“ „Jááj, už viéém!“ ) spracované spisovateľom Karlom Čapkom počas návštev prezidentovho letoviska. A kaštieľ je presne taký ako vtedy, krásne interiéry, intarzovaný nábytok (stolári by vraj vedeli urobiť lepší), porcelánové súpravy, zbrane, obrazy, park, krásne miesto, akoby predurčené na nejaké hovory… Ale súčasný život je tak veľmi vzdialený od týchto miest, že musíte chvíľu (lepšie niekoľko chvíľ) putovať, aby ste hlavou a vlastne celým telom dokázali prijať čaro tohto kraja. Nedávno sme sa s pánom kaplanom Colotkom zhodli, že púť je o putovaní, nie pobyte na pútnickom mieste. Nič lepšie ako vyjsť si na hrad Gýmeš – dosť dlhá cesta na prípravu hlavy, krásny výhľad, rozpoznateľné prvky rôznych stavebných období, pohnuté osudy miesta, teda možnosti odpovedať, ak sa chcete niečo opýtať.
Viac sme nestihli, hoci je čo pozerať, je čo spoznať, pokojne nám to vydá na nejakú ďalšiu exkurziu do tejto blízkej (necelá hodinka pokojnou jazdou) a súčasne vzdialenej klenotnice našej histórie, bežne označovanej ako kolíska krajiny.
OD
