Každá škola chce byť v Deň otvorených dverí ako výstavná vitrínka, pri ktorej je radosť sa pristaviť. Je vlastne jedno, kto sa prizerá, každý môže byť príbuzný či známy potenciálneho budúceho žiaka. To je rutina, tak to má byť.
My sme mali šťastie, že sa veci akosi prepojili a nakopili. V otvorených dverách sa míňali žiaci základných škôl, rodičia, bývalí žiaci aj hostia slávnostnej kolaudácie rekonštruovanej budovy našej školy. Na chodbách sa míňali nadšene posunkujúci bývalí absolventi (spoznávajúci svoje dorastenecké fotografie na tablách) s bývalými riaditeľmi, učiteľmi, vychovávateľmi či školníkmi pozvanými na slávnosť, so žiakmi účinkujúcimi v dramatickom programe, inými žiakmi nosiacimi farebné kuchárske dielka, s učiteľmi, ktorí jednotlivým skupinám návštevníkov ukazovali, čo za tými otvorenými dverami vlastne máme.
Ako dobré jedlo, vyskúšaš všetky prísady jednu za druhou… nič, ale poskladaj ich v správnom pomere do jedného celku! My sme to tento rok vyskladali celkom, pri všetkej skromnosti, celkom slušne.
OD
