Category: Nezaradené

Hodnota historicky významných lokalít je pre bežného človeka priamoúmerná rozsahu poznatkov, ktoré má. Takže čím viac vopred viem, tým pôsobivejšie, ak nič neviem, v podstate obdivujem preto, lebo to robia všetci, ale sú to len múry, oltáre a maľby na stenách, pekný parčík a sochy, čím väčšie, tým skôr si zapamätám.

Na Nitrianskom hrade to funguje dokonale. Dnes je to pekné miesto odrezané od rušného moderného mesta, s nádychom histórie a rozjímavého pokoja, ale všetko je oveľa silnejšie, keď si uvedomíme, že spodná časť hradobných múrov je z veľkomoravských čias, že tu niekde (nie je to dnešná katedrála) stála najstaršia známa kresťanská sakrálna stavba  na Slovensku, žil tu Pribina, biskupstvo tu sídlilo už v roku 880, tu niekde pripravoval Svätopluk odstránenie Rastislava, tu žil sv. Bystrík z Väčšej legendy o sv. Gerardovi, tu bolo sídlo diecézy, ktorú si netrúfol zrušiť Štefan I. po znovuzískaní územia od Poliakov, tu bolo centrum Nitrianskeho vojvodstva … Je toho dosť, nie všetko dodnes viditeľné, ale genius loci funguje. To prepojenie prvkov rôznych období je asi najpôsobivejšie. Tí vnímavejší sa pokochajú unikátnou renesančnou bránou, bastiónmi, nevšednou kompozíciou chrámového trojhradia, a hlavne vzácnou nedávno odkrytou gotickou freskou smrti a korunovania Panny Márie spolu s obnaženým románskym murivom. O výhľadoch škoda hovoriť, všetky sú výrečným potvrdením významu tohto miesta.

My sme sa na dejepise celkom slušne pripravili, takže veríme, že informácie o árone škvrnitom, ktorý rastie na dvore biskupského paláca, nebudú to podstatné, čo si zapamätáme. Hoci vegetačné obdobie árona je plné zaujímavých zvratov.

                                                                                                                                                                                            OD

Hodnota vecí vždy rastie s ich nedostatkom, keď niečo chýba, zo samozrejmosti sa stáva vzácnosť. Koronapauza zmenila veľa vecí. Obyčajná exkurzia sa stáva nevšednou udalosťou a všetci chcú, chcú niekam ísť, niečo vidieť a zmeniť školský stereotyp. Exkurzia však  nie je výlet, musí nás niečo naučiť, rozšíriť obzor, nútiť nás klásť otázky a hľadať odpovede.

Slovenské národné múzeum v Martine sme navštívili so žiakmi rôznych odborov a ročníkov (gymnazisti, učni aj študenti nadstavbového štúdia).

Etnografická expozícia obohatí každého, bez ohľadu na odbor a ročník. Najskôr počúvame a pozeráme na kusy dreva, kovu, keramiky či látok, potom  z tých materiálov vystupujú zreteľné tvary krásnych, prepracovaných a užitočných vecí, v obraze každodenného života dedinského človeka minulosti.  Chceme ich pochopiť, predstavujeme si už nepochopiteľne ťažký život skutočných ľudí a neprestávame sa čudovať. Zarazí tá samozrejmosť, s akou tie úžasné veci ľudia kedysi vyrobili popri každodennej ťažkej práci, a s akou to my dnes všetko dokážeme prehliadať a nevedieť o tom nič. Napríklad ako hrozne ťažko a komplikovane sa z nejakej buriny (konope, ľan) dá urobiť košeľa, nohavice a že to bol vlastne jediný spôsob, ako sa dostať k slušnému oblečeniu.

Martin je klbkom historicky významných miest na malom priestore, všetky stihnete zbežne obzrieť a vybrať to, ktoré budete bližšie poznávať nabudúce.

OD

View Slideshow