19. 6. 2018
Holokaust je stále horúca téma, ale vďaka frekventovanosti súvisiacich pojmov v médiách, politike, kultúre, ale hlavne v bežných debatách či internetových laických mudrovačkách, sa stáva vo svojej zjednodušenej podobe bežnou záležitosťou, ktorú vybavíme dvomi vetami. Je možné, že tábor v Osvienčime pozná viac Slovákov ako tábor v Seredi. Je to jedinečná zhoda okolností, že sa u nás zachoval takmer v pôvodnej podobe (vďaka následnému umiestneniu vojenskej posádky), ostatné (v Novákoch, vo Vyhniach) zmizli bez stopy, lenže o Seredi nehovorí celý svet a nemá krematóriá či plynové komory. No má to, čo radi označujeme ako genius loci, autentickú atmosféru, v ktorej tragické osudy bežných ľudí vhodne vypĺňajú zahmlený priestor v našich predstavách medzi každodenným životom bez rasových predsudkov a vyhladzovacími tábormi. Expozície sú dostatočne informatívne a pútavé, no chýba trocha toho pachu každodennosti, ktorý robí z čísla kus živej bytosti, zo starej knihy z antikvariátu ten skutočný zážitok, z budovy so štyrmi stenami miesto, ktoré budí úzkosť a strach.
OD