Category: akcie PK humanitných predmetov a TSV

Lyžiarsky výcvik

Jasenská dolina – 18. 2. – 22. 2. 2019

Snehu zdar!

Alebo tak nejako by sa dala vyjadriť nálada našich učiteľov. Lyžiarska horúčka premohla pána Tatára tak, že nakazil aj tých, ktorí z predstavy týždňa stráveného niekde pod kopcom v Jasenskej doline až tak nadšení neboli…

Po neskutočne dlhom presune som sa našiel s polovicou tých, ktorí sa cestou z kopca nedolámali, hore na sedačke. Prvú polhodinku som oprašoval svoje dávno zabudnuté lyžiarske „umenie“ a potom som už mohol konkurovať Vlhovej v slalome medzi detičkami z ostatných kurzov. Cesta dolu svahom bola zakaždým ako jazda v lunaparku. Lanovka bola naopak taká pomalá, že si si mohol v pokoji zatelefonovať, porozmýšľať o živote či trochu zostarnúť, kým si sa dostal hore. Jedlo komentovať nebudem. To ma skutočne príliš neočarilo. Aspoň sme to mali zadarmo. Chata na mňa pôsobila provizórne, ale nič okrem postelí, čo si pamätali ešte studenú vojnu, mi nevadilo. Naopak, kamaráti, a tým myslím aj učiteľov, mi pobyt spríjemnili natoľko, že som si to celé užil.

Lyžiarsky je teda hlavne o správnych ľuďoch okolo a o zážitkoch s nimi. A v tomto ohľade mu dávame (prekonzultoval som to s ostatnými účastníkmi) 10/10.

Slavo 4. KCH

 

2. miesto v okresnom kole Olympiády v anglickom jazyku v kategórii 2D

Teší ma, že sa naša škola môže pochváliť úspechom študenta, Slavomíra Martinku, žiaka 4.KCH. Slavomír získal pekné druhé miesto, pričom do prvého mu chýbali iba 3 body.

Slavomírovi blahoželám a požiadala som ho, aby poradil ostatným študentom, ako sa naučiť cudzí jazyk. A tu je jeho rada:

Moja prvá skúsenosť s angličtinou vôbec nebola pozitívna. Na základnej škole sme sa učili slová a pravidlá jazyka ku ktorému som nemal žiadny vzťah, ale keďže moja vtedajšia pani učiteľka by sa dala charakterizovať názvom “stroj na 5 minútové testy“, okolo mojich 13 rokov som vedel dosť veľa slov, ktoré som nevedel použiť vo vete bez toho, aby som neznel ako vietnamský predajca topánok. Ako som sa vlastne naučil písať a rozprávať bez toho, aby som sa nemusel hanbiť? Jednoduchá odpoveď. Hry. Moja, nazvime to, vášeň ku videohrám ma podľa obrázkov a popisov predmetov, či situácií naučila viacej slov ako celá základná škola a zachránila aj moje písomky. Ďalšia obrovská vec, ktorá mi pomohla, bola platforma YouTube. Narazil som tam na chalana, ktorý robil videá, kde tancoval na rôznych video – chatovacích stránkach. Jednou z nich bola Omegle, ktorá, dá sa povedať, zmenila môj postoj k angličtine ako takej. Najprv som sa neskutočne bál rozprávať, tak som len písal jednoduché vety, ktoré som vedel a snažil sa porozumieť, čo mi človek na druhej strane rozpráva, alebo píše. Nepoznal som tých ľudí, ani oni mňa a preto moja tréma opadla a ja som sa našiel o 3 hodiny neskôr a uvedomil som si, že som práve dokázal viesť konverzáciu v cudzom jazyku. Aj keď so spotenými pazuchami. O pár mesiacov neskôr, keď som už pochytal vety do uší a nabral odvahu, zapol som mikrofón a začal som rozprávať. Zábava sa niekoľkonásobne zvýšila. Ľuďom z Ameriky, alebo Británie prišiel môj prízvuk dosť zaujímavý a mne to dodávalo sebaistotu v rozprávaní ďalej. Venoval som sa rozprávaniu každý deň, zrazu som zachytával vety z mojich obľúbených piesní, začal rozumieť zahraničným tvorcom na YouTube a preskúmal úplne iný svet. Moja rada na koniec je, nezáleží či vás angličtina alebo hocijaký  iný jazyk baví, alebo nie. Nájdite si niečo, čo vás baví, kde sa ten jazyk nachádza a budete sa ho učiť a ani si to nebudete uvedomovať že to robíte. Good luck.

Slavomír je ideálny študent, ktorý nečaká, čo ho učiteľ naučí. Učí sa sám. Aj keď namotivovať ho na štúdium gramatiky nebolo jednoduché, ale popravde, ani veľmi potrebné. Slavomír ju používa správne bez toho, aby si mnohé pravidlá uvedomoval. Z metodického hľadiska je jeho prípad zaujímavý a veľmi prínosný. 

Mgr. Marta Medzihradská

Deaflympijská olympiáda

Deaflympijský výbor Slovenska pripravil v predvianočnom období dva na seba nadväzujúce športové dni pre nepočujúcich športovcov. Týchto športových dní sa zúčastnili aj žiaci našej školy. Dva dni súťaženia a mesiac práce a prípravy stáli za to.

Vo štvrtok 13 .12. 2018 ráno sa začal náročný deň pre všetkých športovcov, pretože začali Majstrovstvá SR v stolnom tenise. Žiaci si zmerali sily v tejto disciplíne, hral každý s každým.

Ďalší deň v piatok 14 .12. 2018 nasledovala atletika, naši žiaci súťažili v disciplínach – behu, skok do diaľky a vrch guľou a získali pekné 2. a 3. miesta.

Organizátori pre žiakov pripravili zaujímavý program – návštevu kina v nákupnom centre EUROVEA. Naša vďaka patrí organizátorom za ich skvelú prácu a aj za to, že nám dokázali zabezpečiť príjemné ubytovanie v hoteli SET. Poskytovali nám občerstvenie a stravovanie počas olympiády.

Z olympiády sme všetci odchádzali s pocitom uspokojenia a s presvedčením, že práca, ktorú vykonávame so sluchovo postihnutými deťmi, je pre nás odmenou.

TT

Svetový deň boja proti AIDS

Svetový deň boja proti AIDS 1. december tento rok pripadol na sobotu, preto naša účasť na 12. ročníku celoslovenskej kampane Červené stužky vyvrcholila už 29. novembra 2018 prednáškou spojenou s besedou na tému HIV/AIDS.

Aj tento rok si ju pre nás pripravila p. Malatincová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom. Aj keď besedu mávame každoročne a niektorí žiaci sa na nej zúčastnili už viackrát (čo patrične okomentovali :-)), pani Malatincová sa nikdy neopakuje, vždy povie niečo nové alebo nejakým iným ešte zaujímavejším spôsobom, ktorý žiakov preberie a veľmi živo s ňou na túto tému besedujú.

Pred besedou dvaja žiaci porozdávali ostatným spolužiakom a aj zamestnancom školy pripravené červené stužky, aby ich nosením vyjadrili svoju podporu a solidaritu s tými, ktorí sú touto chorobou nakazení a aby nám všetkým pripomínali aj potrebu prevencie.

OJ

Florbalový zápas proti ZŠ Angyalova

  1. 11. 2018

Chceli sme turnaj, nakoniec sme radi, že si naši žiaci zahrali florbal aspoň proti ZŠ Angyalova, ktorá nám poskytla telocvičňu a nadšených chlapcov.

Rád by som povedal, že sa ľady pohli, ale jedna sekera, ktorá prebíja dieru, ľady nerozhýbe, to stačí tak na dýchací otvor, aby sa myšlienka nezadusila. Dlho a vytrvalo vyzývame kremnické školy na aktívnejšiu športovú spoluprácu, žiaci chcú, my chceme, všetci sú za… Hrať chcú dokonca chlapci, ktorí sa nenarodili s hokejkou v ruke či s loptou na nohe. Nemyslím, že na futbal alebo florbal (bez debaty najpopulárnejšie športy na školách) sa žiaci nedajú nahovoriť (stále sa ma pýtajú, kedy už konečne dáme niečo väčšie), ale niekto im musí poskytnúť priestor, určite sa nezídu sami podvečer na parkovisku. Chceli sme dlhodobú súťaž kremnických škôl – problém. Chceli sme aspoň jednorazový turnaj – problém.

Vďaka aspoň za toto športové popoludnie, u nás máme síce kvalitnú telocvičňu, ale malú, takže na nejaký zúžený formát (3+1) radi privítame akúkoľvek školu, kedykoľvek. Na to ostatné musí chcieť aj niekto iný.

OD

Športom pre Červené stužky

Jednou z aktivít, do ktorej sme sa prihlásili v  rámci kampane boja proti AIDS Červené stužky, bola súťaž Športom pre Červené stužky.

Po minuloročnej skúsenosti s jej organizovaním sme chceli čo najviac naplniť základnú podmienku súťaže a zapojiť do nej čo najvyšší počet žiakov a zamestnancov školy. 21. 11. 2018 sme zorganizovali športový poldeň – turnaj v pretláčaní rukou (v posilňovni), bedmintonový maratón a florbalový zápas (v telocvični). Každý, kto bol v ten deň v škole, si mohol vybrať, do ktorej súťaže sa zapojí, našli sa aj takí, ktorí stihli absolvovať všetky tri. Po úvodnom vysvetlení, čo vlastne chceme turnajom a maratónom podporiť, sa žiaci a učitelia schuti zapojili do športových aktivít.

Fakt nebolo dôležité, kto vyhrá. (Hoci turnaj v pretláčaní rukou má svojho víťaza – M. Pažického zo 4. KCH.)

Všetci sa zhodli na tom, že sme si spestrili obyčajný novembrový deň podporou správnej veci.

OJ

 

Anglický deň na našej škole

Nezabudli sme.

Európsky deň jazykov je síce 26. septembra, no my sme si v tento deň len rozdelili úlohy a začali pracovať. Z dňa sme si tak urobili mesiac, ktorý vyvrcholil vo štvrtok 25. októbra. Študenti 2.NS, 3.G, 5. TIS a SOŠ odbor kuchár usporiadali anglický deň na našej škole.

Vybrali si témy Moje rodné mesto a Mesto, kde študujem. Prezentácie, ktoré vytvorili, boli zamerané na rôzne oblasti: mýty a história mesta, kultúrne pamiatky, príroda, slávne osobnosti, športovci. Kuchársky odbor prezentoval typické banícke jedlá i s ochutnávkou.

Po teoretickej časti sme pokračovali v anglickom dni v Banskom múzeu v štôlni Andrej s výkladom v anglickom jazyku.

Študentom sa tento typ výuky veľmi páčil, aktívne pracovali s anglickým jazykom v reálnom využití.

MR

12. ročník kampane Červené stužky

V období od októbra do 1. decembra, kedy vyvrcholí 12. ročník celoslovenskej kampane Červené stužky, nás čaká viacero zaujímavých akcií (besedy, športová súťaž, sledovanie filmov s tematikou AIDS/HIV, tvorba a nosenie červených stužiek), ktorými  vyjadríme solidaritu v boji proti chorobe AIDS.

 

 

 

 

 

 

 

Oravský hrad – exkurzia

27. 6. 2018

Cesta cez Turiec, ďalej Považím v úzkom zovretí Malej a Veľkej Fatry, odbočka pri sútoku Váhu a Oravy, Orava samotná a potom jedna z najfotogenickejších stavieb na našom území. Toto je dobrý plán pre každého, kto aspoň trochu vníma prírodu, členité i rázovité oblasti Slovenska.

Oravský hrad je presne to, čo po takej ceste príde na chuť – ako dezert. A ten sa nesprotiví, ak je strava striedma. Správnou voľbou  je veľký prehliadkový okruh, pretože cítite záujem a trpezlivosť sprievodcu, ochotu odpovedať a poskytnúť čas na dojmy. Malý okruh je pre sviatočných návštevníkov (lovcov fotiek), ktorým je vlastne jedno, čo počúvajú. Veľa jedinečných miest (čierna kuchyňa, rodová krypta, prevét, bočné chodby a schodiská, samotný horný palác), autentických predmetov (prstene a rúcha z hrobov, mučiace nástroje, zbrane)a pojmov (korposesorát, palatín, jantárová cesta, hradisko), množstvo odkazov na historické, kultúrne aj prírodné súvislosti regiónu aj krajiny. Dosť na to, aby sa človek bez obáv o svoje vedomostné a zážitkové napredovanie vybral na Oravský hrad opäť.

OD

Múzeum holokaustu v Seredi

19. 6. 2018

Holokaust je stále horúca téma, ale vďaka frekventovanosti súvisiacich pojmov v médiách, politike, kultúre, ale hlavne v bežných debatách či internetových laických mudrovačkách, sa stáva vo svojej zjednodušenej podobe bežnou záležitosťou, ktorú vybavíme dvomi vetami. Je možné, že  tábor v Osvienčime pozná viac Slovákov ako tábor v Seredi. Je to jedinečná zhoda okolností, že sa u nás zachoval takmer v pôvodnej podobe (vďaka následnému umiestneniu vojenskej posádky), ostatné (v Novákoch, vo Vyhniach) zmizli bez stopy, lenže o Seredi nehovorí celý svet a nemá krematóriá či plynové komory. No má to, čo radi označujeme ako genius loci, autentickú atmosféru, v ktorej tragické osudy bežných ľudí  vhodne vypĺňajú zahmlený priestor v našich predstavách medzi každodenným životom bez rasových predsudkov a vyhladzovacími tábormi. Expozície sú dostatočne informatívne a pútavé, no chýba trocha toho pachu každodennosti, ktorý robí z čísla kus živej bytosti, zo starej knihy z antikvariátu ten skutočný zážitok, z budovy so štyrmi stenami miesto, ktoré budí úzkosť a strach.

OD